Anglicky coffe, nemecky Kaffee, čínsky kia-fey, poľsky kawa alebo jednoducho po slovensky káva

Káva je pre mnohých ľudí akýsi „životabudič“, bez ktorého si svoje ráno ani nevedia predstaviť. Vďaka lákavej vôni, ktorá je predzvesťou skvelej chuti a novej energie sa oplatí vstať z postele každému milovníkovi kávy. Tento nápoj sa stal súčasťou našich životov, aj napriek varovaniam vedcom, ktorí raz tvrdia, že káva škodí nášmu srdcu a zubom a o týždeň neskôr rozprávajú o tom, ako ranná káva chráni zuby pred zubným kazom.
V tomto článku by som sa však nechcela venovať palcovým titulkom o relatívne nudnej činnosti vedcov, ale chcela by som poukázať na históriu tohto mne tak vzácneho nápoja.
Do histórie kávy patria rôzne legendy, povesti, mýty ale aj skutočné nevyvrátiteľné dôkazy a fakty, o jej vzniku, „úspechoch“ a rozšírení.

Jedna z legiend pripisuje objavenie kávy kozám. Istý pastier menom Kaldim pásaval blízko kláštora kozy a všimol si, že občas sú kozy veľmi divoké. Zbadal, že premena sa udeje vždy vtedy, keď sa najedia červených bobúľ z divorastúcich kríkov. Pastier oboznámil so svojím objavom predstaveného kláštora. Ten bobule ochutnal, ale nechutili mu. Nechutili mu ani potom, keď ich uvaril v horúcej vode. Zapáčil sa mu však čierny nápoj – odvar z bobúľ. Opát zistil, že nápoj má osviežujúce účinky, nuž ho povinne prikázal piť všetkým mníchom, aby nedriemali pri dlhých nočných modlitbách.

Čo sa faktov týka, slovo káva pochádza z arabského slova qahwah, ktoré spočiatku znamenalo víno.
Kávové plantáže sa vyskytovali už v 15. storočí a ich prvými milovníkmi boli moslimský mystici, ktorí využívali kávu na zaháňanie spánku pri náročných duševných cvičeniach.
16. storočie bolo pre kávu storočím veľkých obratov – na jednej strane sa káva začala pomaly rozširovať a ľudia si ju začali obľubovať, na strane druhej si však získala aj nepriateľov. A to nepriateľov na najvyšších miestach. Cirkevnej a svetskej moci sa káva tak znepáčila, že milovníkov kávy dokonca trestala. Aby sme však nikomu nekrivdili musím dodať, že kávičkár si mohol vybrať. Buď sa mohol dať zašiť do kávového žocha a zhodiť do rieky, alebo si mohol nechať vytrhnúť jazyk. Každopádne môžme len dúfať, že sado-maso pomôcky na trhanie jazyka boli rovnako dezinfikované ako vrecia s kávou deravé – inú možnosť záchrany pre už spráchnivených kávičkárov nevidím.

Prvú kaviareň otvorili v Istambule v roku 1554. Do Európy sa káva dostala začiatkom 17. storočia, kde sa predávala ako liek – liek, vcelku drahý pre bežného užívateľa a teda liek s minimálnou predávanosťou.
Postupne sa našťastie rozšíril návod na prípravu a káva si získala nových stúpencov i nepriateľov. V Londýne sa napríklad ženy spojili aby podpísali petíciu proti káve, v ktorej sa sťažujú, že káva robí „mužov neplodných ako púšť“. Aj by som na záver článku dodala : „Množte sa! Možno práve vaša pra-pra-prababička bojovala za toto právo, “ ale myslím, že túto poznámku si ako slušné dievča radšej odpustím.

V absolútnom závere môjho článku dúfam, že ste sa o káve dozvedeli niečo nové a že sa vám článok páčil.

 Recenzia

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu