Hoci tlejúce svetlo parkových lámp a hladina jazera ozdobeného odrazom mesačného svitu, vyvolávala pocit neporušiteľného pokoja,
niečo kúzelné sa na tomto mieste práve prebúdzalo, aby odohralo jedinečné a prastaré predstavenie.
Objavili sa prvé zvedavé oči, ktoré nedočkavo žmurkali z hĺbky tmy. V hmlistom dychu trávnatého koberca lúky, zazvonil veselý smiech a dupot nožičiek.
Za zvuku píšťalky, harfy a ďalších strunových nástrojov prichádzali skupinky miniatúrnych ľudkov aby oslávili dnešnú výnimočnú noc.
Jemná farebnosť oblečenia a vznešená ľahkosť tanca im dodávali pôvab, ktorý v čistote ich melodického spevu pôsobil podmanivo a étericky.
Usmiate tváre s radosťou v očiach odovzdávali esenciu života všetkým navôkol a pocit naplnenia bol až hmatateľný.
Tanec, spev a zábava neustávala, ako keby všetok čas navôkol musel počkať, kým mu niekto dovolí oznámiť svitanie.
...
Oči ovládla zrazu únava a na moment sa zavreli. Čiesi ruky sa zdráhavo dotkli pliec a dievčenský hlas sa spýtal: ,,Ty si tu prespal celú noc?"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
popolcek
1. 11.novembra 2010 19:17
ach, to bolo tak škriatkovské!
Napíš svoj komentár