O láske sa už napísalo kilometre viet ale o tej mojej, o nej ešte nikto nenapísal, veď ako by aj mohol, o tej smieme písať len "my".
Často sa pýtam sám seba, ako veľmi viem milovať a či to ešte vôbec dokážem. Pýtam sa hlavne vtedy, keď na mňa príde chvíľa ... hmm, možno nostalgie, alebo len spomienok, či túžby mať opäť niekoho rád, môcť byť s ňou, milovať... .
O čom bola tá naša, láska?
Bola a aj vždy bude o skutkoch, o slovách, o dôvere, o spoločných rozhodnutiach a budúcnosti, o...
A o čom bola tá moja, Prvá ?
Bola prvá a pravá, krásna a skutočná, s očakávaniami a úprimná. Spočiatku som mal predsudky ktoré sa po prvom objatí, prvých rozhovoroch, prvom bozku kamsi rozplynuli. Bola plná túžby, krásneho a zvláštneho pocitu kdesi vo vnútri, v nás. Všetky starosti a trápenia razom zmizli, ako keby niekto mávol čarovným prútikom a bolo to tak vždy keď sme boli spolu, keď bola nablízku alebo keď len stačilo na ňu pomyslieť.
A že zázraky neexistujú - vravia tí ktorí ich nezažili, hlavne tí ktorí všetko berú ako samozrejmosť.
Nechcem zabudnúť ako chutila naša prvá pusa, aké krásne boli večerné prechádzky, aký je to pocit niekoho môcť držať za ruku, môcť sa s dôverou pozerať do jej očí, môcť si navzájom veriť, počuť jej smiech, jej hlas, cítiť jej vôňu, jej pohľady a kopec iných "maličkostí a detailov" ktoré s tým súvisia. Sú to príjemné spomienky.
Boli to prekrásne chvíle, ktoré už s nikým nebudú prvé ani úplne rovnaké a asi aj preto som chcel aby trvali navždy. Tie moje so sebou niesli aj rovnako veľkú bolesť, ktorá po rokoch našťastie pominula ale zabudnúť sa nepodarilo. Možno to chcelo toľko času, ako veľká a silná bola moja láska k nej. Pripadá mi to teraz ako jeden s tých “Večných zákonov“ - ,,Tak veľmi a dlho budeme cítiť bolesť zo straty ako veľmi a dlho sme milovali".
Sú to spomienky na ktoré som skoro zabudol a všetko čo s ňou, s prvou láskou súviselo som zničil – teda to čo šlo zničiť. Teraz už viem, že zbaviť sa ich na istý čas bolo rozumné, čo sa mi aj podarilo no rozumné asi nebolo zničiť veci ktoré mi pripomínali naše spoločné chvíle. Neviem, čo všetko ešte zažijem ale určite si na to v budúcnosti rád spomeniem, aj keď vtedy by som si najradšej vymazal pamäť.
Z odstupom času sa o tom ľahko píše ale vtedy som si chcel "vytrhnúť srdce" a na všetko zabudnúť. Hovorí sa že: ,, si skutočne neuvedomujeme to čo máme dovtedy, kým o to neprídeme." No a keby som o lásku neprišiel ... asi by som nikdy nevedel ako chutí šťastie, kto vie.
,,Na všetko je vraj ustanovený čas" a je aj čas ísť ďalej, ďalej s vierou a nádejou, že ,,tam niekde" čaká tá pravá.
=o)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
8crazysmile8
20. 11.novembra 2010 13:46
Krásne povedané!
Napíš svoj komentár