a pohľady sa v sebe strácajú,
Za ten hriech sa dávno nevdačí,
v okamihu keď hviezdy padajú.
Boli sme dvaja a verili sme v zázraky,
a čakali sme na pocit nádeje,
nepatrné slabé náznaky,
realita ľachko odveje.
Boli sme samy a predsa nám patril svet,
a verili sme v seba,
Nech nestane sa, čo nestalo sa hneď,
nech prehovorí za nás neha.
Čo dali by za dotyk rúk,
čo spravila by jedna veta,
a bez zbytočných múk,
v skutočnosti tohto sveta..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
gothicpoethic
19. 10.októbra 2007 17:53
tretí verš v tretej strofe je svetový
Napíš svoj komentár