Taký môj výlev o tom, prečo je všetko nejednoduché. Teda..prečo si to robím také..

 Ráno som sa zobudila vedľa kamaráta, ktorý ma hladil po hlave a tvári a tvrdil mi, že som krásna. No ja sa aj napriek tomu cítim, ako úplný odpad, ktorý nikomu za nič nestojí a akosi ma nikto a nič nevie presvedčiť o opaku.

Ako keby to nebolo jedno. Som zvedavá, kedy prestanem takéto blbosti riešiť. Kedy sa začnem mať zas rada. Kedy sa začnem zas tešiť..

Cítim sa zvláštne, ba až pokrytecky..keď sa v spoločnosti kamarátov smejem, som veselá, akoby som bola úplne v poriadku. A na druhý deň už kráčam sama po ulici a bez hanby plačem na verejnosti.

Nič nie je v poriadku. A možno aj je. Ale ja rozhodne nie. 

Len som sa tu potrebovala vykecať. Nič od toho nečakám. Už ma to jednoducho ťažilo. Tak ďakujem za priestor. Majte pekný deň!

 Blog

0 0 3 0 1

Komentuj

8 komentov k blogu