Cítim Ťa v hrudi odkedy som ti upísala dušu

Tichý smútok leží mi v očiach. Nevedno dokedy, chce robiť samé neplechy. Nikto o ňom netuší, len Ty, po každej rozlúčke s Tebou vezmeš mi časť zo seba a dáš mi strašne veľa. Viac ako som si kedysi mohla vôbec priať...

Cítim Ťa v hrudi odkedy som ti upísala dušu. Každým slovom, pohľadom, dotykom si mi bližšie. Náhoda čo prišla na svet celkom podvedome. Držím v ruke najcennejší poklad, nepustím si ťa, nepustím...Ako Ty mňa.

Učíš ma vážiť to čo som kedysi pokladala za nemožné. Vážiť si každý deň akoby mal byť posledný. Malý zázrak.
Učíš ma rozprávať len vtedy ak je to nevyhnutné. Veď vieš, dotyky sú nadradené zbytočným slovám.

Kráčame smelo vpred. Našu cestu osvetľujú len polnočné lampy. Skresľuje sa tma a svetlo v jednom. Tma zo strachu z nešťastných odchodov, svetlo z citu čo pramení na dne duše. Viem, že nám pohár ľahko nepretečie.

Láska nie je samozrejmosť. Láska nie je cit, ktorý smieš vlastniť. Láska je cit, ktorý ti dovolí rozprestrieť krídla a nechať sa smelo unášať najpokojnejším tichom...
Mnohí mi zakázali nepočúvať srdce, uprednostniť rozum a utiecť sama pred sebou. Zlepila som si krídla, boli rozbité. Boli.

Najkrajšie je to ticho kedy cítim tvoje áno na mojich perách...
Najkrajšie je to ticho kedy som ti neuveriteľne blízko najsilnejším objatím, kedy mi šepoceš, žeby si ma zovrel silnejšie v náručí, ale bojíš sa, žeby si mi ublížil...
Najkrajšie je to ticho kedy si nemusíme nič vysvetľovať, kedy len sme...
Najkrajší je ten pocit zraniteľnosti kedy mi kradneš z duše...

Berieš mi samu seba a dávaš mi na oplátku seba. Je zvláštne vedieť, že za lásku nechceš nič. Nečakáš na slová, ktoré zatiaľ nedokážem vysloviť. Stačí ti ich cítiť. Len tak ľahko sa nezmenia...Stále ten istý cit. Si mojou najkrajšou zraniteľnosťou.

City plné lásky máju veľa podôb. Nemám potrebu vyznávať sa iným čo cítim na dne duše, snáď len tým, ktorí si to zaslúžia.

Viem, raz to bude bolieť. Nie je to umelý dážď čo ti neprekryje skutočné slzy úsmevom. Viem, že raz sa budem musieť ohliadnuť späť a znova vpred s tým, že chcem, aby sme boli šťastní kdekoľvek, s kýmkoľvek sme. Viem, že vtedy bude viera bolieť...

Rozprávka ešte nie je skutočnosťou kým nešťastne preplietaš prsty na klavíri. Hráš tú našu. Nekonečnú melódiu bez konca. Tajne si ju pískam...

Láska nie je samozrejmosť.
Práve preto sa ťa dotýkam akoby som sa ťa už nikdy nemala dotknúť.
Práve preto ťa pobozkám akoby som ťa už nikdy nemala pobozkať.
Práve preto poďakujem za každý deň akoby žiaden po ňom nemal prísť.
Práve preto si môžem povedať, že ľutovať nič neľutujem a ani nebudem.

Život mi nepreteká medzi prsty. Už dávno som iná. Robím čo chcem, ľúbim toho koho chcem, pozerám sa samej sebe do očí, lebo v nich vidím veľkú časť z Teba. Som šťastná s tým čo mám aj nemám. Nepotrebujem byť naivne naplnená niečím/niekým iným, čo/kto mi nedá pocit tepla. Konečne šťastná.

 Vyznanie

16 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu