držať ten list pevne v rukách
upierať zrak k diaľavám
cítiť neschopnosť prečítať tie riadky do poslednej vety
a všimnúť si zahmlené slová od sĺz
Je zvláštne
držať ten list na rozlúčku
a počúvať rozum namiesto srdca
cítiť ako za všetko môžem Ja
alebo Ty
alebo My
Viem
Už sa nikto z nás nevráti na naše miesto
Už tam nikdy za Tebou neutečiem o tretej ráno
...s hádkou o tom kto koho z nás viac potrebuje...
Už nie si a nikdy ani nebudeš
Je zvláštne vedieť o nenávratne dotykov
O tom, že život si berie so sebou najlepších ľudí
O tom, že mi nezostáva nič iné ako pocit vzdoru čo ma zo zlých snov budí
Je zvláštne vedieť
o tom, že akékoľvek slová útechy mi nepomôžu
Už nie sme
prekliata predstava
...a ja kričím ako veľmi ťa potrebujem...
...ale ty ma nikdy nepočuješ...
...a už ani nikdy nebudeš...
Je zvláštne vedieť aká som nemožná uprostred toľkých slov
Tú zraniteľnosť si mi ukázal Ty
Jedine Ty sám
netušiac kam spejeme
keď sme sa vrátili odkiaľ sme prišli
Je zvláštne vedieť
...že si o nikoho nechcem oprieť hlavu ako o tvoju hruď...
Je zvláštne vedieť
...že nechcem, aby si ma niekto pritiahol k sebe, pohladkal ma po vlasoch, silno objal...
...a zašeptal...
...to jediné...
...o tom ako už bude len dobre...
Ukradli mi slová
Nemá význam sa nimi zapodievať
Nechcem si slová kúpiť
Nechcem si slová darovať
Nechcem nič
Len to všetko nemožné
Cítiť ťa
...a necítiť ťa od chladu...
Veď Ty už nie si
Prekliata predstava
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
4
Ktorý veršotepec Tebe panuje.... ten musí mať medzi nadpozemskými anjelmi spisovateľov veľké slovo. Opäť raz konečne pri nejakom Tvojom blogu a opäť zas nanovo užasnutá. Nikdy nepochopím, ako to robíš. Najprv som chcela povedať, že aj mňa si obrala o slová a aj to, že všetko už bolo aj tak povedané, ale toto som sem proste zamiešať musela. Dúfam, že sa nehneváš...
Napíš svoj komentár
toľko pocitov,toľko
ach