Je zvláštne vedieť aká som nemožná uprostred toľkých slov

Je zvláštne
držať ten list pevne v rukách
upierať zrak k diaľavám
cítiť neschopnosť prečítať tie riadky do poslednej vety
a všimnúť si zahmlené slová od sĺz

Je zvláštne
držať ten list na rozlúčku
a počúvať rozum namiesto srdca
cítiť ako za všetko môžem Ja
alebo Ty
alebo My

Viem
Už sa nikto z nás nevráti na naše miesto
Už tam nikdy za Tebou neutečiem o tretej ráno
...s hádkou o tom kto koho z nás viac potrebuje...

Už nie si a nikdy ani nebudeš
Je zvláštne vedieť o nenávratne dotykov
O tom, že život si berie so sebou najlepších ľudí
O tom, že mi nezostáva nič iné ako pocit vzdoru čo ma zo zlých snov budí

Je zvláštne vedieť
o tom, že akékoľvek slová útechy mi nepomôžu

Už nie sme
prekliata predstava
...a ja kričím ako veľmi ťa potrebujem...
...ale ty ma nikdy nepočuješ...
...a už ani nikdy nebudeš...

Je zvláštne vedieť aká som nemožná uprostred toľkých slov
Tú zraniteľnosť si mi ukázal Ty
Jedine Ty sám
netušiac kam spejeme
keď sme sa vrátili odkiaľ sme prišli

Je zvláštne vedieť
...že si o nikoho nechcem oprieť hlavu ako o tvoju hruď...
Je zvláštne vedieť
...že nechcem, aby si ma niekto pritiahol k sebe, pohladkal ma po vlasoch, silno objal...
...a zašeptal...
...to jediné...
...o tom ako už bude len dobre...

Ukradli mi slová
Nemá význam sa nimi zapodievať
Nechcem si slová kúpiť
Nechcem si slová darovať
Nechcem nič
Len to všetko nemožné

Cítiť ťa
...a necítiť ťa od chladu...

Veď Ty už nie si
Prekliata predstava

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu