Prázdne slzy stekajúce po mojej tvári. Akoby na ničom už nezáležalo. Si všade a si nikde. Strácam sa pred tebou... nemá zmysel čakať na niekoho, kto neprichádza. Nemá zmysel obliecť si staré zelené tričko a tváriť sa, že je nenosené. Zašívala som dierku na tričku, až keď som si uvedomila, že to prázdne miesto v skutočnosti patrí mne. Odhodila som ihlu a niť. Nemá zmysel zašívať niečo, čo človek chce zašiť iba sám...

Všetci sa hrajú na to, že majú recept na život iných ľudí. Slovné hračky, manipulácia, zradná úprimnosť. Klameš mi do srdca. Vložím ti do rúk vlastné srdce, aby si mi mohla ublížiť ešte viac. Poslúž si...aj tak nič necítim. Baví ťa so mnou hrať hru na klamlivú pravdu, moja nechcená láska.



Každá maličkosť, čo mi ťa pripomína sa mi vysmieva, že žijem v minulosti. Všetko som si tajne odkladala pre teba. Verila, že sa vrátiš. Avšak ty si sa vrátil, ale bezo mňa. Nechal si ma osamelú pozerať na tvoj chrbát.



Bolí to vedieť, že som sa ti snažila toľkokrát povedať zbohom, ale stále to nedokážem... Bolí to vedieť, že mi stekajú po tvári slzy pre niekoho kto mi už nikdy nezaklope na dvere... Bolí to až tak veľmi, že sa mi už nechce vrátiť čas... Najviac zo všetkého bolí to, že si niekedy namýšľam, že si ma nikdy nemiloval...



Máš ten najviac liečivý a bolestivý účinok na moju dušu, čo nikdy v živote nepochopím. Pozerám sa na tvoju bolesť, ale moju absolútne ignorujem. Sú dni, kedy sa mi zdá, že sa to všetko skončilo iba včera a sú dni kedy sa mi zdá, že prešiel celý rok.



Bolí to pozerať sa do svojich očí a priznať si ako dlho som žila v rozprávke, ktorá skončila. No každá rozprávka má praskliny, o ktorých tuší len ona. Mal si byť mojim anjelom, ale ktorý anjel na svete odíde od toho kto ho najviac potrebuje.



Rozhodla som sa vzdať svojho mesiaca, ktorý mi vždy svietil na cestu počas tmy. Viem, že kvôli nemu cítim v duši dočasnú tmu. Netúžim už len po ničom inom ako byť tým dievčaťom, ktoré kráča naproti východu slnka...

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
2807  3. 4. 2016 15:49
že si ma nikdy nemiloval .......človek dokáže milovať iba do veľkosti svojho človečenstva ...to preto sú niektoré lásky také choré....nie je to o tom, že ten človek je zlý, to vôbec, iba to, že nedokázal dať viac, lebo nemôže .......to je ako postaviť na tú istú trať bicykel a výkonnú motorku a čakať, že v cieli bude prvý bicykel ...úsmev, že? ...ale aj takto sa dá na toto nazerať
 fotka
armita  3. 4. 2016 16:05
@2807 viem, že máš pravdu...toto som úprimne písala už niekoľko mesiacov dozadu...a tiež som sa naučila, že pre mňa bolo asi logické očakávať ďaleko viac, keď ja by som dokázala urobiť omnoho viac pre druhého človeka...ale viem, že láska je zložitá a všetci robíme to najlepšie, čo môžeme a nič nie je také čiernobiele ako sa na prvý pohľad zdá...a všetko je ako má byť
 fotka
moonshine  4. 4. 2016 20:22
Krásne myšlienky a citáty. Je to pravdivé?
 fotka
armita  4. 4. 2016 20:56
@Moonshine ak niečo vnímaš z môjho blogu ako pekný citát, tak mi to úprimne lichotí, ale neviem ako si to naozaj myslel ... Áno, je to pravdivé...
Napíš svoj komentár