Občas ešte odmietam prijať svoju neschopnosť postarať o rastlinstvo. Toto štádium popierania sa u mňa cyklicky vracia a práve nastalo. V izbe mi začal chýbať kúsok zelene, takže vždy, keď idem okolo kvetinárstva, nakúkam dnu a hľadám niečo milé, nenáročné a s ozajstnými listami, nie s tými úzkymi jazýčkami, ktoré vás aj na diaľku porežú. Chcem niečo previsnuté. Alebo možno nemusí byť, dokonca si nie som istá, či chcem, aby to kvitlo alebo ani nie. Skrátka, neviem presne a to predstavuje problém pri vstupe do kvetinárstva. Buď budú za mnou čakať ľudia a ja by som mala presne vedieť, čo som prišla kúpiť alebo tam nebude nik, kvetinárka sa na mňa zavesí a bude sa vypytovať. Ja budem musieť priznať, že neviem úplne presne, čo chcem a čo je horšie, že vôbec neviem, ako sa to (čokoľvek) starať. Takže mi dá niečo, čo jej v kvetinárstve pomaly z rôznych dôvodov umiera a ja sa budem cítiť hrozne, keď to doma dorazím alebo mi nedá nič a odporučí ma na umelé kvetinky alebo rovno vence. Príznačné. Takže sa stále tak nejak odhodlávam, nič nekupujem a snažím sa ujasniť si, čo vlastne tie kvety odo mňa budú potrebovať. Nemôže byť také náročné naplniť kvetináč vodou, hlinou a slnkom podľa potrieb zástupcu flóry. Rovnako tak nemôže byť až tak ťažké dopriať akémukoľvek človeku všetko, čo k životu nevyhnutne potrebuje. Alebo..?

Ak bol uplynulý rok na niečo dobrý, tak možno na to, aby si ľudia uvedomili, čo naozaj potrebujú a čo znamená mať niečo navyše. Aký je rozdiel medzi tým, čo chceme a tým, čo nám nevyhnutne treba. Základné živiny v našich kvetináčoch budú možno podobné. Ako ale mala väčšina z nás možnosť zistiť, je to málo. Každý máme určité druhy hnojiva, vďaka ktorým rastieme a kvitneme, ktoré nás vedia nasmerovať k slnku a bránia usychaniu.

Niekto potrebuje uvariť nový druh piva (čau D.! ), trmácať sa zopár dní Tatrami, niekto odreagovať sa pri hre (hrávate niekto ešte among us?), urobiť niečo pre svoje zdravie a zafajčiť si na balkóne, niekto maľovať, niekto zacvičiť si (eh). Každý si doplňte svoj kúsok luxusu. To by mali byť aj Vianoce. Ak ste taký ten, čo neeeznáša Vianoce a darčeky sú pre deti, zmiznite z tohto blogu, lebo tu na vás ozaj nič nečaká.

Vianoce by mali byť niečo viac, niečo, čo si možno nedoprajeme hocikedy alebo čo si špeciálne vychutnáme a takýchto vianočných prianí by sa malo vysloviť maximálne 5. Za každý prst na jednej ruk., Kým jednou sa budeme rozmaznávať, druhá nech môže byť užitočná.

Mojich 5 vianočných prianí:

1. Palec: Bicykle. Nepotrebujem dostať bicykel, len bicyklové dni. Také, kedy na požičanom slovnaftbajku trošku zmoknete, bolí vás zadok od sedadla a potom vám je ľúto, že už ste ho odložili do stojanu. Unavení sa hodíte na gauč, pijete studeného radlera a vyberáte film. Za odmenu si nakoniec aj tak objednáte pizzu a keď nakoniec ležíte v posteli, je vám z toho hrozného leta ale že úplne horúco a neviete zaspať, tak len počúvate, ako dvaja vaši najobľúbenejší ľudia na svete v jednej miestnosti pokojne dýchajú.

2. Ukazovák: Kávu. Kávové sobotňajšie ráno. Najlepšie je, ak v piatok odkvecnem už okolo polnoci a potom neprespím celé predpoludnie. Skočím na nákup a keď sa vrátim, postavím vodu na kávu. Z. sa bude na tichý rozruch v byte pomaly prebúdzať, takže rovno nachystám dve šálky. Niekedy je to všetko šťastie, ktoré v sobotu potrebujete. Že môžete urobiť dve kávy.

3. Prostredník: Panáka. Občas potrebujeme posilniť a povzbudiť. Vo filme by si v takej situácii Jennifer Aniston kopla shot tequily a šla na to. Ja zavolám domov. Celý deň v sebe držím plač kvôli nespravodlivosti a keď už si myslím, že som to ustála ako dospelá osoba, tak našim od zlosti aj ľútosti preplačem celý hovor. Naši sú môj shot odvahy, uistenie, moje podporné nosníky, ktoré ma z každej strany pridržiavajú.

4. Prstenník: Škrečka. Ja, samozrejme, žiadneho nechcem. Mňa zvieratá chcú usmrtiť a so škrečkami mám buď útočné alebo inkontinenčné (z ich strany) skúsenosti. Ale keby mi moja segy neposlala fotku a video škrečka, kde Nalo lipitkuje po kolese, obžiera jej kvety alebo drieme na dlani, tak sa mi ten deň už ani neráta. Mám rada, ako so mnou zdieľa niečo, čo jej zlepšuje náladu, čo ľúbi a mám radosť, že má konečne zvieratko. Takže viac škrečka!

5. Malíček: Miniblok. Nemôžem byť až tak cnostná, aby som nechcela niečo hmotné. Písať si alebo vytvárať drobné kresbičky do minibloku s aspoň priemerne kvalitným papierom je radosť! Počúvať pri tom Cranberries, zase zabudnúť na uvarený čaj a vykašlať sa na žehlenie. To by mi fakt chýbalo.

Keď si predstavím, že som len náplň kvetináča, podstatne to zjednodušuje situáciu. Keď sa zase otvoria kvetinárstva, pôjdem do toho najbližšieho a suverénne si vypýtam niečo, čo má najmenšiu tendenciu umrieť. Poskytnem tomu požadovaný základ a nech sa to ďalej tiež trochu posnaží. 

 Pseudoblog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
tequila  28. 1. 2021 16:12
mojou jedinou tuzbou je mat viac energie
Napíš svoj komentár