Mesiac mi striebrom cestu dláždil,
no nik ma nevidel vstúpiť.
Premokla som celá vonku v daždi,
aspoň varené víno chcem si kúpiť.
Sedím teda v poloprázdnom bare,
vôňa alkoholu nos mi dráždi,
vybrala som si toto miesto staré,
veď pozná ma tu hádam každý.

Dáky tulák pri mne zrazu sedí,
že všetko, čo chcem môžem mať,
že svojím podpisom všetko zmením,
vraj naspäť mladosť mi chce dať.
Nepokojne sa v kresle mrvím,
sama so sebou zvádzam boj.
A čo chce za to? Kvapku krvi.
A takmer celý svet bol by môj.

Budem mať život nový,
zlato a bohatstvo núka mi,
no ja sa dvíham, vravím „Dovi.“,
hoc žmurká a cmuká perami.
Len pár vecí viem o ňom naisto.
Každý deň v krčme sedáva.
Chlapík, čo volá sa Mefisto
tam túžby za duše predáva.

 Báseň
Komentuj
 fotka
johnysheek  10. 11. 2016 15:43
 fotka
artlover  10. 11. 2016 15:50
@johnysheek ty riadne kopes v hlbinach!
Napíš svoj komentár