Unavená náladami naladená obťažovať ti nahé telo stelesnenie snenia počas splnov splnených brieždení, bdenia i spánku uspávankou nadránom nad ranami zas balzamom tak balzamujem nám city si pery (ich cítim na skrytých miestach) miestneho "práve včas" časujem veriť, bočkať aj chýbať chyba bola dobývať bojazlivé tenisky. Zniem dychtivo v opitosti duše sa dušujem, že som hore horia mi krivky krívajú slová slovníkom pre milencov milujem prológy, ich napätie napínam prsty po tvojich zákrutách zakrútim hlavou na poslednej strane postranné úmysly, nedočkaví poslovia posielajú moju vôňu ovoňať ti krk, sa obtrieť o triesla, jamku za kolenom aj malíčky maličkými skokmi rátajú rebrá rebríkom stúpaj vstup povolený odtlačkom... Zabúdam za búdami, v perových bunkroch - zapadnutá zapadá aj tma a pletky zápletka ostáva aj v rannej záplave plavba pondelkovým svitaním je príjemná pri jemnej košieľke a slovách s mäkčeňmi zmäkne len tvoj pohľad pohladí mi líce (i rub) rubínmi zasype pokožku, sklopí oči zočí nahotu rannej tváre tváriš sa vyspato, kým zívam pozývaš ma písať predohru okolo členkov vyčleniť ti navždy svoju krehkosť skrehnutými rukami odmykám zámok zámku s rajom v spálni spálila by som zadné vrátka vratké - zvyčajne, no nemám ani jedny jediné (čo zamykám) sú tie naše, keď si večer zase líhame spolu. Báseň 11 0 0 0 5 Komentuj