V duchu sa vysmievam. Pre toto nenastupujem poslednými dverami.
Plynú pomalé sekundy počas ktorých sa slimačím tempom sunieme na ďalšiu zastávku.
Prebieha to ako cez kopirák. Niekedy mi to už lezie na nervy. Vzhľadom na to, že tieto dve zástavky sú blízko seba, tak šoféri týchto starých strojov vždy zaradia jednotku, potom dvojku a nechajú autobus silou vôle sa doplaziť do cieľa.
Pri samotnej zastávke už ani nie je potrebné brzdiť. Tak je tomu i teraz. Dvere sa s rachotom otvárajú a ja hľadím do desiatok podráždených tvárí. Niektorí sa napriek zjavnej presiahnutej kapacite snažia dostať dnu.
Nastrkujem teda svoj kostnatý bok ako obranu pred nájazdmi vonkajších dobyvateľov.
Akási postaršia pani (tieto bývajú vždy viac ctižiadostivé než ostatní) sa pokúša prejť cez pána vedľa mňa a hlasno pritom kričí do útrob čarovnej 21ky.
,,Posuňte sa tam, veď vidím, že je tam plno miesta ešte."
Za túto opovážlivosť jej autobus desiatkami hlasov odpovedá nepríjemnými, miestami nezverejniteľnými poznámkami typu:
,,Tak si sem pod ľahnúť ty puča (nahradte si slovíčko puča...)," alebo
,,Počkaj si na druhý ten má vraj aj bufet..."
Následne sa dvere opäť s ohlušujúcim rachotom zatvárajú a s pocitom, že najbližšie sa otvoria najskôr tak za 20 minút, začínam si hľadať polohu zaručujúcu mi prežitie. Podobne sú na tom i ľudia okolo mňa.
Spokojný sám so sebou napokon zostávam s jednou nohou na spodnom schodíku, druhou na tom nad ním, ruku v ktorej držím batoh mám síce pritlačenú o dvere no druhá je manipulovateľná.
Cítim ako sa môj zadok opiera o niečo teplé a začína mi to byť nepríjemné, čo ak sa tu trem o nejakého starého dedka s pokročilou leprou (pomaly otáčam hlavu k teplému objektu)...
Aké je ale moje prekvapenie keď zistím že miesto vysnívaného dedka, si môj zadok našiel priateľa na tele krásnej brunety. Nechávam tomu teda voľný priebeh a pravdupovediac trochu potešený si ,,užívam" jazdu.
Ubieha desať minút cesty a spoj sa konečne začína šplhať na diaľnicu. Všetko čo mohlo sa chytilo aby nepopadalo, to čo sa nemohlo chytiť udržal dav stojaci všade navôkol a ja ktorý som sa mohol chytiť som sa s čistým svedomím nechal udržať zadkom mladej dievčiny.
Autobus spomaľuje. Ach, asi to malo príliš hladký priebeh. Zápcha na diaľnici a to hneď pri výjazde na ňu (kto poznal dopravnú situáciu na D2 predtým ako otvorili Sitinu, vie o čom píšem).
V mojom okolí opäť cítiť mobilizáciu. Ľudia začínajú vyzliekať vrchnú vrstvu ošatenia, aby sa opäť zvýšila ich šanca na prežitie.
I ja sa odpútavam od mojej spolucestujúcej, ktorej sa to vzájomné fyzické oťukávanie buď páči, alebo je príliš hanblivá na to aby ma poriadne zj.ebala. Vyzliekam si bundu a rukou si utieram zahmlené sklo na dverách aby som mal čo robiť najbližších 40 minút vo vydýchanom priestore...
to be continued...
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
xrumka
11. 1.januára 2008 23:30
ja ceeem pokracovanieee...
2
no .... ano
v tu rannu hodinu velmi prijemne citanie nehovoriac o ze mi to niekolko krat rozvibrovalo branicu, paci sa mi tvoj svojsky pohlad na vec a teraz nastva cas sa spytat .... ako to pokracovalo ....
..)
v tu rannu hodinu velmi prijemne citanie nehovoriac o ze mi to niekolko krat rozvibrovalo branicu, paci sa mi tvoj svojsky pohlad na vec a teraz nastva cas sa spytat .... ako to pokracovalo ....
..)
4
Coo? ty si dokazes v tej tlacenici aj vyzliect bundu? Toto mi prislo trosku nerealne ked si spomeniem na nabuchany autobus, ktory spominas a je v nom asi tolko priestoru ako ked je davova psychoza , cize ziadny priestor na hybanie nie je
5
Vidím kečo že ti chýbajú skúsenosti ako vravím každý sa začal hýbať, vytvára sa tým priestor aj pre ostatných, len ho treba vedieť využiť. Cestuj niekedy ráno so mnou, mnohému ťa priučím
6
No nidky som to neskusal, takze som velmi zvedavy na to ked sa take nieco stane a budem toho svedkom
7
cem pokracovanie snad nepojde dole aj nieco ine okrem tej bundy xi xi
8
cit.: "Nastrkujem teda svoj kostnatý bok"
boze ondro ty si aky uchyl. stat tak vedla teba raz v autobuseee....
boze ondro ty si aky uchyl. stat tak vedla teba raz v autobuseee....
Napíš svoj komentár