Jeden normálny človek by iste povedal, že sa bude jednať o blog plný opileckých zážitkov z romantického prostredia ranča plného zvierat.
To však žiaľ nie je môj štýl. Jazyk mám kritický a preto si aj v tomto texte nechcem kaziť svoju povesť a idem sa opäť posťažovať...
Tak si to predstavte. Ste šofér spoliehajúci sa len na svoje vlastné schopnosti o ktorých viete, že v oblasti orientácie sú geniálne (prehnane povedané). Čumeť na mapu a juhoslovenské cestné komunikácie spoza volantu zároveň sa ale rozhodne nedá.
Čo robiť? Dômyselnými šípkami som pokreslil celú mapu takmer od Bratislavy až po hornú dolnú do ktorej sme smerovali. S pocitom vnútorného uspokojenia som zveril smer svojich štyroch kolies do rúk spolujazdca s najnižším promile v krvi.
Výsledok? Z hlavnej cesty sme najprv odbočili do dedinky plnej arogantných psov (postavia sa pred auto a keď trúbite oni stojac stále oproti reflektoru len zavrtia chvostom) a uličiek končiacich v poliach, v horšom prípade roklinách. Vtedy som ešte chvalabohu nevedel, že sa jedná o obec v ktorej až 70% zastúpenie majú občania z malebného Rumunska (u nás známi skôr ako cigáni).
Druhý kiks na seba nenechal dlho čakať. Mapa putovala na zadné sedadlo kde so vzdialenosťou od nášho rodného mesta priamo úmerne stúpala i hladina alkoholu v krvi.
Najprv sme sa spoločne zasmiali na tom kde sme pred chvíľou skončili a následne stále v rámci srandy (och mali sme byť asi ticho) sme hecovali novú navigátorku. So slovami ,,trúfni si prekonať B....ov kiks" sme s výbuchmi smiechu smerovali ďalej na juh.
Možno som si mal už pri šiestej križovatke, na ktorej podobne ako na predchádzajúcich znel smerodajný pokyn zozadu ,,stále rovno", uvedomiť, že niečo nie je v poriadku.
Prebudenie z krásneho sna o bezproblémovej ceste prišlo ako blesk z jasného neba v podobe Slovensko-Maďarskej colnice. Tu škrípali brzdy, porušil sa dopravný predpis zakazujúci vodičovi prechod cez dvojitú plnú čiaru a odbočilo sa na opustenú benzínovu pumpu kde účastníci zájazdu následne páleným tabakom ukludňovali svoje pocity.
Ja som si zatiaľ poslal jednú skvelú sms so siete T-mobile hungary bez toho aby som si toho bol vedomý a tešil sa na to ako sa na ranči vyspím...
Nemá zmysel písať ďalšie minipríbehy z tejto noci pretože by som zabral dvakrát toľko priestoru ako doteraz. Radšej sa pustím do písania ďalšieho blogu o krásnom ráne na ranči... jáj zlosť ma obchádza zase na tie zvery
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár