Po serii impulzivnych blogov pisanych v afekte pokracujem v miernom ukludneni tentokrat na temu spravodlivosti.
Nechcem hovorit o spravodlivosti sudnej, justisticnej teda vymahatelnej, skor sa chcem venovat spravodlivosti prirodzenej, osudovej, ktora by mala kazdeho jedneho v urcitom useku jeho zivotnej cesty stretnut a ,,vyfackat,, alebo ,,pohladit,,.

Podperou pre moj clanok je otazka, ci vobec nejaka spravodlivost existuje (vychadzam so svojho zivotneho pesimizmu). Iste kazdy vie o com hovorim.
Takmer denne sa stretavame s krivdami a utrapami bezneho zivota, aj ked ja tvrdim, ze to co mnohi za utrapy povazujeme sa so skutocnymi porovnat neda ani vzdialene (ale o tom inokedy). Ale predsa. Najdu sa situacie kedy si clovek povie ,,toto snad uz neni pravda,, vytoci sa do nepricetnosti a celkovy kolaps osobnosti zachrani ta krasna standardna myslienka, ved ono sa mu to raz vsetko vrati.

Ale naozaj? Naozaj sa to kazdemu vrati? Skutocne ten co sa uci na skusky dnom i nocou pri kave a sucharoch, ledva vychadzajuc z izby a predsa spravi az na treti opravny termin bude raz zit krajsi a bohatsi zivot ako ten co si skusku bud to vyslzi, vyfnuka, ci vymodli, alebo len povie vecer maminke nech pripravi rano na stol vonavu obalku so spiacim stefanikom?

Ina situacia. Pracoval som v centre mesta na stavbe, buracie prace s robotnikmi ktory si takto zarabaju na chlieb nas kazdodenny. Mal som na sebe stare spinave oblecenie, ktoreho nevskus bol znasobeny prachom usadenym z delodennej driny.
Ako kazdy zivy tvor pocitoval som potrebu naplnit svoj zaludok v case obeda a bol som nuteny vybehnut s temneho bytu do slnkom zaliatych ulic a zohnat si nieco lacne pod zub.
Tie pohlady... To opovrhnutie... Ten vysmech soplosov ale i mladeze v mojom veku pri pohlade na zapraseneho robotnika. Aby sa mi nejaky nastrocny metrosexual zijuci z financnych injekcii svojich rodicov uhybal s posmenym uskrnom na desat metrov aby som nezaspinil jeho posrate lacoste handry...
Myslite si ze niekedy bude vediet co su to vlastne peniaze? Ze sa niekedy spravodlivost postara o to aby okusil ako sa citi clovek ktorym sa opovrhuje?
A sam si odpovedam, nie. Pokial bude jeho tato mat peniazky, on bude mat lacoste a pridrbany usmev. A takto to pojde dookola vo vsekych sferach bezneho zivota.

Teda zhrnutie mojej prace. Spravodlivost existuje. Len si ju musite vediet kupit.

Sorry za nadavky a tiez som sa nechcel dotknut tych co sa dobre oblecu z vlatnych zarobenych penazi, verim ze smerovanie mojich slov bolo jasne vyhranicene len na urcitu uzku skupinu ludi (ci siroku?).

 Blog
Komentuj
 fotka
lilop  24. 10. 2007 20:21
spravodlivost neexistuje, vsetko si musi clovek sam vybojovat. to keby som sa mala spoliehat na spravodlivost.... no mozno som mala len smolu. ale o tom dost pochybujem...
Napíš svoj komentár