Keď skúškové visí vo vzduchu...

Dažďové kvapky sa tichým ťukotaním na podobločnicu pripomínajú študentom v miestnosti. Nevľúdne počasie naznačuje čo nás čaká a neminie.
Rozhliadam sa po miestnosti plnej notebookov a zisťujem, že i nálada tu prítomných sa pomaly prispôsobuje blížiacemu sa obdobiu temna.
Na dlhý čas budú mojou jedinou inšpiráciou na úsmev len spomienky na obdobie uplynulých troch mesiacov.
Na dobu kedy som prišiel domov a hodil všetko do kúta, pričom sám seba som hodil do kresla a zapol televízor prípadne počítač.
Ak vonku svietilo slnko, neváhal som, spojil som sily svoje so silami svojich kamarátov a využívali sme jeho hrejivé lúče vonku. Či už v meste, pri potulkách ľudnatými ulicami s cieľom zväčša buď neznámym alebo tak primitívnym, že je jasné, že vznikol iba za účelom toho aby sme sa vytrhli z prítmia domovov. Alebo na ihrisku s loptou pri nohe a kvapkami potu na čele, vyčerpaní ale spokojní.
Veľmi jasne si pamätám pocit, ktorý som si nanútil keď som bol pred pár dňami s bratom v lese na jednom vskutku krásnom mieste.
Príkry svah zarastený sýtozelenou trávou, popretkávaný farebnými kvietkami. Svieži vzduch v ktorom sa niesla čerstvá vôňa prichádzajúcej jari. Radosť môjho JA z toho, že som niekde kde sa cítim tak slobodný a nikým nerušený.
Vtedy som na chvíľu privrel oči a zabudol na starosti malicherné, ktorými sa nemienim zaoberať viac než minútu denne. Myseľ som mal čistú a vzácne vyrovnanú. Tešil som sa zo svojich možností. Z toho, že môžem zostať tu, no môžem ísť i tam. Bez ohľadu na to kedy mám kam prísť a či mám ešte potom niečo robiť.
Sloboda voľby a vôle bolo to čo ma sprevádzalo posledné tri mesiace. Toto všetko sa má už čoskoro zmeniť. Zničiť... Na dlhý, presne neurčený čas... čas, ktorý je pre študenta vysokej školy nevyhnutný na úspešné prekľučkovanie sa skúškovým.

A tak tu sedím a viem, že dnes, že teraz prežívam tie posledné momenty voľnosti. Že dnes večer sa to všetko začne opäť roztáčať. Prídem domov, čo možno najskôr, hodím veci na posteľ, hodím seba na posteľ a budem sa nútiť do intenzívneho štúdia.
A tak to pôjde dňom, i nocou. Predovšetkým nocou. Noc ponúka samotu a kľud, ktorý mi pripomenie ten kľud ktorý mám tak rád. Každá z ďalších nocí bude extrémne dlhá a namáhavá.

Sú na svete oveľa horšie veci ako je to o čom som práve písal a ja to viem. Chvalabohu sa zatiaľ sťažujem len na skúškové a prepáčte ak to niekomu prišlo ako pseudoblog. Pre istotu ho medzi pseudoblogy zaradím...
Záverom chcem popriať veľa trpezlivosti a šťastia (predovšetkým toho šťastia) v najbližších týždňoch, či mesiacoch. Držte(me) sa!

 Pseudoblog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu