Moje meno je Thomas Yeoman a som lovec nacistov. Nie každému je jasné, čo moje kvázi zamestnanie obsahuje a tak v skratke ozrejmím. Mojím poslaním je za finančnú odmenu príslušných štátnych orgánov, privádzať pred spravodlivosť zločincov, zodpovedných za tyranie a utrpenie o ktoré sa zaslúžili počas druhej svetovej vojny a nedostalo sa im ešte patričného potrestania.
Za svoju kariéru, ktorú som začal už ako dvadsať ročný v roku ´82, posilnený o čerstvé vedomosti absolventa univerzity, až do teraz (´99), som za mreže resp. do hrobu dostal už dvadsaťjeden osôb z kategórie A, čo sú najvyšší generáli a plukovníci, často spolupracujúci svojho času i so samotným Hitlerom.
Mojím momentálnym cieľom sa stala opäť raz Južná Amerika, kde sa ukrývalo už množstvo mojich predošlých ,,klientov". Brazília mi učarovala už dávnejšie a dokonca som prisahal, že sa tam raz vyberiem i na dovolenku, no pravda bola taká, že do krajiny futbalu som sa vracal opäť kvôli povinnostiam.
Všetko začal podivný list, ktorý mi prišiel nedávno poštou od jednej z mojich bývalých spolužiačok z univerzity v Anglicku. Žmolím ho v prstoch a uvažujem, koľko z neho je pravda a koľko dohady, či nebodaj výmysly.
Už hádam po stý krát upieram zrak na bledomodré písmo na žltkastom papierovom podklade a oči mi lietajú zľava doprava...
Drahý Tom,
po dlhšom čase Ti opäť píšem, tentokrát z malého mestečka uprostred Brazílie a musím priznať, že pri pátraní po odpade ľudstva som narazila na jeden z najväčších aké kedy svet splodil. V tunajších lesoch sa údajne ukrýva (pričom by som prisahala, že som mala tú česť ho stretnúť na trhu) doktor Michael Berzurker, tebe skôr známy pod prezývkou s ktorou vystupoval v koncentračných táboroch ako dr. Kaboolator.
Píšem, pretože na mňa a môj tím je to priveľké sústo a pomoc od niekoho kto má na svojom štíte už niekoľko zárezov z najvyššej kategórie, by sme uvítali.
Skontaktuj ma prosím na telefónne číslo uvedené pod textom a dohodneme si podrobnosti. Počula som o tvojich plánoch o predčasnom dôchodku a verím, že uväznenie jedného z popredných predstaviteľov stelesneného zla vojny, by bolo prinajmenšom dôstojnou oslavou konca kariéry.
S pozdravom
Anna Blumensvitzová
Pretieram si oči a upieram ich von okienkom, kde sa kdesi v hĺbke pod lietadlom mihoce morská hladina Atlantiku.
S Annou som sa samozrejme skontaktoval a dohodol ďalšiu spoluprácu. Uloviť dr. Kaboolatora bolo mojou túžbou už odkedy som sa prvýkrát dočítal o jeho neľudských činoch v koncentračných táboroch.
Nebol to nacista. Možno dokonca ani nesúhlasil s celou tou ideológiou, ba možno bol chvíľou i zajatec nacistov, no v konečnom dôsledku výsledky svojej práce, či chtiac či nechtiac, nasmeroval na Hitlerov stôl.
Vždy sa o ňom hovorilo, že konal výskum, ak sa pokusy na ľuďoch dajú označovať za výskum, predovšetkým pre seba. Práve to ma znepokojovalo. Práve preto bolo neprípustné aby zostával nažive a možno páchal ďalšie krutosti, hoci aj v hĺbke amazonského pralesa.
,,Veľké sústo". Tak popísala situáciu Anna vo svojom liste. Poznal som ju a bol som informovaný o jej činnosti v ktorej sa stotožňovala s mojou. Lovila skôr zločincov nižšej kategórie, no bola v tom dobrá. Ak by niečo nedokázala spraviť sama, resp. pomocou svojich ľudí, muselo by ísť o niečo ozaj veľké. Možno je Kaboolator dobre strážený.
Lietadlo zahajuje klesanie a ja si radšej pridržiavam pohárik škótskej. Prerezávame oblaky a cez záhyb krídla vidím ďalekosiahle pásy hustých pralesných stromov. Musím priznať, opäť raz, že nájsť v týchto končinách dobre skrytého nacistu je ako nájsť ihlu v kôpke sena.
Nezostáva mi ale nič iné ako sa o to pokúsiť. Zase raz. Snáď úspešne.
Radšej zastieram drobnú záclonku. Pohľad na približujúcu sa krajinu mi zvykne vyvolávať nevoľnosť. Ťažká irónia. Drsný lovec nacistických oblúd má strach z lietania...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.