Mysľou pri mori, no telom...

...prevrátil som sa teda na druhý bok a dlaň zaboril do horúceho piesku. Ako ma nikdy nebavilo sa slniť, teraz som to vychutnával. Možno starnem a leniviem. Vlastne lenivý som bol vždy, bude to predsa len tým vekom.
V hlave mi znejú slová kamaráta - poď do vody - preboha sme tu len prvý deň, chcem sa zregenerovať po dlhej ceste lietadlom. Naozaj som už ako nejaký dôchodca. A vlastne je mi to úplne jedno. Nasávam horúci vzduch, ktorý som od minulého leta svojím spôsobom už postrádal.
Pridávam aj členky k ruke ponorenej v piesku a zisťujem, že mi to takto vyhovuje. Ležím na boku na veľkej osuške, asi prvýkrát v živote podkladom pre moje polonahé telo v plavkách nie je malý uterák ale veľká dovolenkárska osuška.
Slnko mi páli na krk a tým, že som opaľovací krém nechal na izbe už po niekoľkýkrát v histórii môjho slnenia sa, riskujem spálenú pokožku.
Do uší mi znie krik dovolenkárov všade okolo mňa a počujem tupé údery lopty o dlane niektorých z nich. Do toho sa zapája pravidelné vlnobitie a škrekot prímorských vtákov čajkovitého typu. Privieram oči a postava polonahej blondínky neďaleko odo mňa mizne v čiernej tme.
Priestor dostáva ďalší z mojich zmyslov a ja jasne vo vzduchu cítim nejaké opekané šťavnaté mäso. Ktosi prebehol okolo môjho nehybne ležiaceho tela a na chrbáte mi pristálo pár studených morských kvapiek. Striaslo ma a opäť som pootvoril oči.
Bok na ktorom som ležal od momentu, keď nad mojou lenivosťou kamaráti pokrčili ramenami ma začal pobolievať a tak si s hlbokým povzdychom sadám.
Chvíľu sa moje oči spriateľujú s ostrými slnečnými lúčmi a vzápätí vstávam na rovné nohy. Po chrbte mi skĺza šteklivá kvapka potu a ja sa pousmievam. Toto je ten moment, ktorý tak milujem vždy keď sa ocitnem pri vode. Rozhorúčené telo, žeravé od páliaceho slnka a túžiace po chladistom balzame sa o pár sekúnd ponorí do rozbúrených vĺn podmanivého oceánu.
Rozbieham sa a s predstavou že kopírujem miča bjukenena z baywatchu skáčem do spenenej vody. Okamžite ma striasajú ďalšie zimomriavky, nohy sa odlepujú od plytkého dna a hlavičkou prerážam blížiacu sa malú napodobeninu tsunami.
Celé telo si razí cestu hustým priestorom podmorského sveta a o malú chvíľu sa vynáram s nadšeným úsmevom opäť nad vlniacu sa hladinu, neďaleko od mojich kamarátov.
- Prihraj - volám smerom k nim a takmer okamžite ku mne letí lopta, ktorá sa ale tesne predo mnou odrazí od vodnej hladiny a udiera ma zboku do hlavy. Smejem sa tomu a šúcham si to miesto dlaňou...

...bolí to viac než by som čakal od lopty. Otváram oči a trochu prekvapene sa rozhliadam okolo seba. Temná izba plná neporiadku s niekoľkými otvorenými knihami a papiermi s vypracovanými otázkami z manažmentu.
Zívam a hľadím na hodiny nad dverami. Pol tretej v noci. Zrejme som zadriemal a hlavu som si nejak nevysvetliteľne udrel o stôl.
Na chvíľu sa ešte zamýšľam nad tou krásnou predstavou ktorá sa mi pred chvíľou hnala hlavou no vzápätí sa ponáram späť do odpudzujúcej reality pekla zvaného skúškové.
Snáď bude aj lepšie... snáď sa raz sny zmenia na realitu, obzvlášť keď nie sú také nereálne

 Pseudoblog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu