S radosťou že večer bude špecifický čímsi novým, prínosom so strany čerstvého držiteľa občianskeho preukazu, vybrali sme sa na kofolu do obľúbeného podniku.
My, traja mladí páni, každý cez dva kríže na chrbte a on budúca hokejová nádej Bratislavského Slovanu po našom boku, tváriac sa, že takto je to celkom normálne a úplne obyčajné.
Vpadli sme dnu a ignorujúc akéhosi cigoša trieskajúceho päsťou do kontajnera rozdelili sme sa na dve skupiny. Skupina A, brat s kamarátom vzali spoločný rozpočet a vybrali sa zabezpečiť tmavý mok, zatiaľ čo skupina B, ja s mladým hokejistom sme zvolili opačný smer, s cieľom skolonizovať niektorý z voľných stolov.
Vybral som jeden pod prevísajúcou zeleňou ledabolo zavesenou na drevenom strope a usadil som zaň svoj ctený lordský zadok .
Prehodili sme pár zmysluplných viet, keď tu vidím ako si to k nám pomedzi zvyšné stoly preráža čudne vyzerajúci značne a zjavne podgurážený pán.
,,Môžem sa vás niečo o-opýtať?" zakoktal smerom k nám, oči sa mu skrížili a ja som nevedel odhadnúť od koho asi čaká odpoveď.
S pocitom, že mladík oproti oslavuje čerstvých 16 a o stretnutiach s podobnými indivíduami nemá páru, usúdil som, že povinnosť odpovedať je na mne.
,,Noo," zatiahol som lenivo a čakal na zmysluplnú otázku.
Vyletelo pár slín, pár čudný slabík a na moje hlasné ,,čo?", muž spustil že potrebuje poslať jednu sms pričom sľuboval finančnú odmenu vo výške 2O,-.
V mojich podnikateľských očiach zasvietili dva doláriky ako to mával strýko držgroš v populárnom kreslenom seriáli a už som vyťahoval mobil z vačku.
Upozornil som neznámeho, že mu nemienim zveriť svoj majetok a že mi svoju správu bude musieť nadiktovať. Súhlasil a posadil sa nebezpečne blízko mňa. Pozornejšie som teda lavou polkou zadku pritisol peňaženku v zadnom vačku k stoličke.
,,Ten východniar ťa dnes videl s ním v dúbravke..." začal a ja som poslušne ťukal písmenká. Až teraz som si uvedomil že oproti mne stále sedí oslávenec, pretože sa zamrvil a pootočil tvár tak aby ju neznámy opilec nemohol vidieť. Bolo mi jasné že sa dobre zabáva, i mne mykalo kútikmi úst no rozhodol som sa do dohrať do konca.
,,...mala si krátke gate. Zazvoním a vyhoď mi veci z okna. Toto si mi robiť nemala," dopísal som a tušil som že pôvodné reči muža o akýchsi problémoch s matkou ktorej musí napísať neboli zakladané celkom na pravde.
Ešte podpis a dielo je dokonané. Pomlčka a upozornenie, že správa je písaná z cudzieho telefónu a môžme posielať...
,,Ešte dve tri písmenká dobre?" zachraptil muž mojím smerom a ja som sa nespokojne preklikal späť.
,,To bude na dve správy," zamrmlal som zamračene a hodil očkom po ujebávajúcom sa chlapcovi oproti.
,,Nevadí, dám ti dvakrát toľko peňazí (blik doláriky)," zahučal a ja som spokojne prikývol.
,,Mňa si podvádzať nemala," povedal a ja som naťukal, trochu prekvapene, popravde čakal som nejaký hardcorovejší záver. Nadiktoval číslo a správa sa odoslala.
Natešene som uprel pohľad na jeho nohavice bez vačkov a zaplavila ma obava, že finančnej odmeny sa nedočkám.
,,Tri roky som do nej jebal peniaze a ona ma takto podjebe, no ty by si jej odpustil?" spýtal sa a ja som prevrátil oči. Už si zo mňa spravil kamaráta a teraz hrozí že spolu budeme piť až kým jeden neupadne do totálneho delíria...
,,No ja osobne nie, ale to asi záleží od povahy," zafilozofoval som i keď mi bolo jasné, že akákoľvek rozumná reč mužovi s promile vyšším než jeho vek, neprinesie požadované ovocie.
Zazdalo sa mi, že sa ešte tesnejšie priblížil k mojej fyzickej existencii a tak som s radosťou privítal prichádzajúcich kamarátov s kofolami v rukách. Neznámy muž sa vzápätí vyparil ako gáfor a s ním i moje blikajúce doláriky.
Napil som sa hlbokým dúškom kofoly a keď ustal hlasný rehot okolo nášho stola, na chvíľu som tohto úbožiaka musel v duchu poľutovať...
Skutočný príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
ethric
7. 7.júla 2008 01:39
Impresivne, bez umenia, ale idilisticke...
4
Stále, keď vidím ľudí, ktorých som si klasifikovala ako Chudákov, premýšľam, prečo sú v takej situáci, v akej sú..samozrejme, že nemôžem zisťovať okolnosti, ktoré jedného donútili žobrať pred kostolom, či istú pani piť to lacné,víno,pod mostom...
Ale verím, že všetko má svoj zmysel a že nič nie je náhodou..
preto možno ten paroháč v tvojom príbehu stretol,náhodou, teba,a za poplatok ťa poprosil o malú službičku/sms/
..no v skutočnosti si mu mal kúpiť za to všetko jednu borovičku, že si vďaka nemu napísal tento príbeh a že oslávenec mal takú zaujímavu sociálnu interakciu
Ale verím, že všetko má svoj zmysel a že nič nie je náhodou..
preto možno ten paroháč v tvojom príbehu stretol,náhodou, teba,a za poplatok ťa poprosil o malú službičku/sms/
..no v skutočnosti si mu mal kúpiť za to všetko jednu borovičku, že si vďaka nemu napísal tento príbeh a že oslávenec mal takú zaujímavu sociálnu interakciu
Napíš svoj komentár