Krajina potemnela. Po slnku nezostalo ani slychu. Jemný vánok čeril hladinu obrovitej temnej vodnej plochy. Prach pri brehu sa zvíril a zdvihol do výšky niekoľko zoschnutých listov. Vzduchom sa niesol zápach charakteristicky pre dym z ohňa.
Zosadol som z bicykla a pozrel sa na pôvodcu zápachu, starý komín vytŕčajúci z veľkej kamennej budovy s temnými zaprášenými oknami.
Budova márnice stará ako ľudstvo samo budila strach a hrôzu aj v oveľa starších a odvážnejších odo mňa. O to viac ak sa človek ocitol v jej blízkosti po západe slnka, akéhosi dozorcu nad zablúdilými do týchto končín.
Môj osud mal byť ale oveľa hrozivejší než len očumovanie tohto hrôzostrašného sídla z dostatočnej vzdialenosti. Stávka s kamarátmi, uzavretá v značne podnapitom stave, ma zaväzovala dostať sa krížom cez interiér z jedného konca na druhý.
Zdvihol sa silnejší vietor, fúkajúc od chrbta akoby sa mi snažil našepkať, že je načase dodržať sľub daný z nedbanlivosti. Jeden hlboký nádych a pomalým plýživým krokom som sa vybral k prednému schodisku.
Schodík po schodíku, pomaly akoby dúfajúc, že sa tým moje utrpenie skráti, napredoval som až k pootvoreným vchodovým dverám.
Hlavnou úlohou večera je prekĺznuť popri strážnikovi, ostatné bude malina.
S mačacou opatrnosťou som sa vkradol do vstupnej haly.
Temná miestnosť ma ohúrila svojim vysokánskym stropom podopieraným mohutnými stĺpmi, zdobenými výjavmi z mytologických čias. Vysoké špinavé okná pre svoju abnormálnu znečistenosť nedovoľovali nezvaným návštevníkom nabažiť sa mesačného svitu rozprestierajúceho sa nad krajinou.
Poobzeral som sa po miestnosti, tentokrát trochu opatrnejšie. Zbadal som obslužný pult no bez živej obsluhy. Trochu ma to znepokojilo, rovnako ako fakt, že celá miestnosť bola osvetľovaná iba dlhým radom vysokých sviec pri stene.
Vybral som sa teda sebavedomo jediným možným smerom, k dverám na opačnom konci, ktoré mi vrazili do očí až teraz.
Nikde nikoho. Otvorené dvere. Sviečky ako pri obrade... Všetko akoby nachystané pre mňa, behalo mi mysľou. Asi už začínam byť paranoidný, zahnal som temné myšlienky a rázne stisol kľučku na veľkých dvojkrídlových dverách...
to be continued... (nekdy priste az se mi bude chciet
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.