Beeeeééééé... vzdialené békanie doliehalo do mojich uší a ja som sa pokúšal nahovoriť si že je to iba v mojej hlave.
Áno vidím sa zhora. Ležím pri mori, och ako krásne tie vlny narážajú na skaly podo mnou. A tie krásne ovečky čo okolo mňa behajú, zvonia zvončekmi a... a voňavá trávička a kvietkyyy... a zase tie ovečky, bože aké sú milé, aké sú chutnučké keď sa pasú a a ... a ako mi strašne tie TUPÉ BIELE GULE OBALENÉ VLNOU A BEČIACE AKO ZMYSLOV ZBAVENÉ LEZÚ NA NERVYYY!!!
Prehodil som sa na druhý bok a pritlačil jedno ucho do epedy a na druhé pritisol vankúš. Zvuky sa síce stlmili no moja už beztak narušená myseľ akoby sa sústredila len na ne
Beeeéééééééé - do čerta, to ich baví? - Beeeeeéééééééé Beeééééééé - to ju už iste kláti nejaký statný baran. Ticho. Alebo ju už zarezal niekto z mojich spolubývajúcich z vedľajších izieb. Musím otvorene priznať, že táto predstava ma potešila...
Meeeeééééééé...
Ježiši kriste (cenzúra pre skutočné slová použité v texte). Oni tu chovajú aj kozy? Ba čo viac tie kozy sú už tiež hore?
Meeeeéééééééé - Nenávidím kozy. Meeeeééééééééé - keby som im aspoň rozumel, nech si z toho aj niečo odnesiem! Beeeeéééééééé - kriste nieee, tie kozy prebrali k životu ovceeee...
Oukej, oukej... znel v mojej hlave psychopatický tichý hlások, ktorého som sa sám zľakol. Nič nieje také zlé ako to vyzerá, nájdeme pozitívnu stránku tejto rannej symfónie výkrikov zvieracej ríše...
Hmmm... to bude ťažké. Pootvoril som oko a pozrel opäť na mobil. Pol piatej. Tomu sa hovorí mrhať životným časom...
Eremere ešterest narad igem (vymyslené slová samozrejme) - ozvalo sa z dvora, odkiaľ zároveň neustále prilietali aj zvuky čerstvo zobudenej zveriny, zjavne sa hlasným bečaním, mečaním, kikiríkaním a neviemčím ešte dožadujúcej raňajok.
Preboha kto môže vstávať v sobotu o piatej? Úbohý to človek... fakt ja sa tu sťažujem že nemôžem zaspať a on zaspať nesmie... chudák.
Buchli dvere. Čakám čo sa bude diať. Na chvíľu som zabudol na tie hlúpe zvieratá.
Vruuummm... ozval sa ostrý zvuk štartéra, ktorý navyše prebral k intenzívnejšiemu životu aj zver na dvore.
To ktorý dement štartuje traktor o piatej ráno pod mojím oknom? To ma tu má naozaj poraziť hneď na úvod dňa? To henten zmrd čo som ho ľutoval... krista tak ti treba, mal si sa učiť (bože jak moja mama). Zabijem, roztrhám, znásilním - no to možno nie, každopádne za všetko môže kohút.
Rozhodol som sa, že akonáhle budem schopný vstať z postele bez toho aby som zabil niekoho na koho natrafím, pôjdem a podám si toho netvora...
Žiaľ nestalo sa. Vstal som. Šiel som. No ten farebný škrečiaci prízrak vždy keď som sa blížil, akoby tušiac blížiacu sa smrť, zutekal do kurína... Zbabelec... grrr
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mirage_a
22. 11.novembra 2007 00:23
Boze to si viem predstavit mna vacsinou cez vikend budi otec ked kosi travnik ...alebo reze kriky to je tiez krasny zvuk na rano....alebo ked sa mi paria za oknom macky...
Napíš svoj komentár