Pokladám naň aktovku a obraciam sa k veľkému sklenenému panelu v stene. Tvárim sa, že netuším o miestnosti s nahrávacou technikou a mojimi kolegami na druhej strane. Povoľujem si uzol na kravate a pretieram studený pot z čela. Práve si vyberám vreckovku z náprsného vrecka saka, keď v odraze vidím ako sa otvárajú dvere cez ktoré som pred malou chvíľou sám prešiel.
Do miestnosti vstupujú tri osoby. Dve z nich ma nezaujímajú, zrakom ostrým na tretiu, vysokú, štíhlu, odetú do oranžového.
,,Môžete odísť," prehovorím odhodlaným hlasom k dvom strážnikom. Vidím ako si vymieňajú začudované pohľady, no opúšťajú miestnosť.
Chvíľu hľadím na muža sediaceho na jednej z dvoch stoličiek iba cez odraz v skle. Nehľadí na mňa. Záujem ani rešpekt som uňho zrejme nevzbudil.
Ani som to nečakal. Nedokázal to nikto z mojich piatich predchodcov. Preto povolali mňa. Vraj to s ľuďmi a psychopatmi obzvlášť viem... uvidíme.
Prvýkrát sa obraciam tvárou v tvár k nemu. Je tu predo mnou v celej svojej neslávnej kráse. Thomas O´Neill. Viacnásobne obvinený z trestných činov, nepovoleného ozbrojovania sa, únosu a vrážd. Na krku má dokonca zločiny proti ľudskosti. Všetko na deťoch vo veku od 6 do 14 rokov. Zdvíha sa mi žalúdok, pri pomyslení na to čo tento muž vykonal.
Nikto nevie povedať koľko obetí si pripísal, našla sa totiž iba jediná jedna. Neľudsky zohavená. Neopísateľne.
Zmiznutia detí po celej krajine boli posledné mesiace témou číslo jeden v celej Amerike. Keď chytili O´Neilla ako prvého a doposiaľ jediného podozrivého, davová psychóza takmer spôsobila jeho smrť pri prevoze do štátnej väznice. Desiatky policajtov mali plné ruky práce s tými pár metrami od auta k dverám budovy.
Osobne zdieľam pocity ľudí tam vonku, no tu vnútri sú city slabinou. Pohľadom skĺzam do jeho chladných belasých očí. Prvýkrát sa nám stretajú pohľady a ja sa snažím nedať najavo svoj vnútorný odpor.
Ostré črty jeho tváre, dodávajú na celkovej vizuálnej brutalite. Krátke šedivejúce vlasy, od uší plynule prechádzajúce do rovnako krátkej upravenej brady, vyvolávajú dojem, že si pobyt za mrežami užíva.
,,Jedna otázka," prehovoril na mňa chladným monotónnym, no hlasom, bez toho aby čo i len na moment spustil zrak z mojich očí.
,,Prosím...?" potichu adresujem svoju otázku po krátkej pauze spôsobenej šokom.
,,Dovolím vám položiť mi dnes len jednu otázku," precedil opäť pomedzi zuby, takmer nepohybujúc perami.
Tak takto to nemalo vyzerať. Mal som sa predstaviť, vymenovať mu jeho zločiny, hodiť fotky tých detí do tváre...
Ticho. Kdesi v miestnosti poletuje mucha a tupo naráža do prekážky. Fajn. Tak si teda zahráme jeho hru. Nech má pocit, že je vládcom situácie.
,,Fajn," opakujem, tentokrát nahlas a sadám si na stoličku oproti nemu. Vyzliekam si sako a dávam dole kravatu. Snažím sa nabrať trochu viac času. Jedna otázka je dosť málo. Nemôžem ju premrhať. Viem zo skúseností predchádzajúcich kolegov, že tento muž dodrží všetko čo povie. Bohužiaľ.
,,Výborne," znie miestnosťou opäť hlas muža sediaceho oproti mne:,,zdá sa že konečne poslali niekoho s mozgom na pravom mieste." Nepríjemný úsmev sa mu zjavuje na celej tvári.
Hľadím do jeho nepreniknuteľných očí a naberám odvahu k prvej otázke, ktorá to všetko začala...
to be continued...
vážený čitateľ, pokiaľ si sa dostal až sem, vedz že ti patrí moja vďaka. Pokračovanie príbehu záleží totiž práve na tebe. Podľa toho či tento článok bude vzbudzovať divácky záujem, budem ja ďalej rozvíjať svoje autorské aktivity. Jediné čo vyžadujem je prostredníctvom komentáru k blogu vyjadriť svoju vôľu a to zvolením jednej z ponúknutých možností:
Čo sa má hlavný, zatiaľ nemenovaný hrdina spýtať psychicky narušeného maniaka sediaceho oproti nemu?
a) koľko obetí prešlo tvojimi rukami?
b) ako sa ti páči vo väzení?
c) prečo nemáš rád deti?
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
5
Chcel som acko, ale po rozmysleni, davam C, ta otazka ho podla mna zaskoci
6
ako vies, ze nema rad deti? ved sa mu dokazala vina len za 1 zlocin...tie ostatne mohol spachat niekto iny....mohli by byt aj ine otazky...ale z tychto B
7
dobrý prístup lilop, škoda že sa tvoj názor neprejavil v hlasovaní volím C na základe vašich názorov
9
najprv som si myslela ze ty si ten policajt. ale nieee. uz som to pochopila. ty si ten psychopat O´Nieill a este je tam par veci co ta prezradzaju
a ja by som sa spytala na A, ale lepsie polozene, lebo to je jedine co ho moze usvedcit.
a ja by som sa spytala na A, ale lepsie polozene, lebo to je jedine co ho moze usvedcit.
Napíš svoj komentár
Keď možnosť D si nedal, tak C.
Ale písať vieš...