Rozhovory s diablom part_8

Niečo ma pálilo na tvári. Odvrátil som ju nabok. Otvoril som oči a pozrel na bielu nemocničnú stenu. Viem len, že po prebratí v sanitke som opäť upadol do bezvedomia a znovu zaregistroval svet až teraz.
,,Dobré ránko," ozvalo sa z opačnej strany slnkom zaliatej miestnosti. Prudko som otočil hlavu a zbadal mladého Áarona.
,,Jason," vydýchol som: ,,čo sa stalo... čo sa vám stalo?" Dodal som prekvapene keď som si všimol monokel na jeho oku a reznú ranu cez celé líce.
,,Neviete?" opýtal sa čudne chladným hlasom a podišiel bližšie k mojej posteli, ,,vy ste ma zmlátil..."
,,Ja?" nechápavo som zašepkal a pozrel na jeho ruku obalenú v sádre. ,,Nerozumiem Jason, o čom to hovoríš?"
,,Zmlátil ste ma," presvedčivo bolestne zaintonoval a sadol si na kraj mojej postele, ,,keď ste zistil, že spávam s vašou ženou. Šiel ste do domu a zastrelil ju. Thomas O´Neill, ktorého ste tam dovtedy vedome ukrýval, následne ušiel a vzal si aj vašu dcéru ako pomstu za vašu hlúposť," dohovoril a v tichu ktoré sa rozľahlo si vychutnával moju tvár meniacu sa na sivú masku. Pomaly mi to zapínalo, spomenul som si na slová sanitárov a na mŕtvu manželku. Zmes pocitov, ktorá sa vo mne búrila sa drala na povrch. Nevedel som či mám plakať alebo kričať... bol som zúfalý.
,,Ešteže som prišiel ja a zabránil vám v samovražde," ozval sa opäť Jason a s hranou ľútosťou pozrel na moju obväzom omotanú hlavu, ,,asi som do toho dal trochu viac sily, než by bolo nutné, ale chápte zabil ste mi milenku," povedal a začal sa smiať, tak hrozne, tak desivo, že mi niekoho hneď pripomenul. Niekoho horšieho, no rovnako zodpovedného za smrť mojej Sheily.
,,Ty bastard..."
,,Niekomu to pomaly dopína, všakže?" posmešne sa zdvihol z postele Aaron, ,,v podstate vám môžem ďakovať, dal ste ubytovanie, stravu a v neposlednom rade i slobodu Thomasovi O´Neillovi. Môjmu otcovi..."
Pozrel na mňa a opäť si vychutnával moje zdesenie. O´Neill je jeho otec. Prezradil som svoj plán synovi toho nechutného vraha. Hral na dve strany. A... a majú moju dcéru. Zabili mi ženu a majú moju dcéru.
Posadil som sa na posteli a pokúsil som sa i vstať. Hlava ma prudko rozbolela a ja som sa razom ocitol na dlážke.
Jason Aaron ustúpil k dverám a pootvoril ich.
,,Zbohom," s úsmevom svojho otca prehovoril ku mne a vytratil sa z izby.

Po odchode vrahovho syna som ešte dlho ležal na dlážke a plakal. Ako malý chlapec. Ako bezbranné dieťa. A tak som sa aj cítil. Bol som sám. Sám proti všetkým, z vyšetrovateľa sa stal vyšetrovaný. Každá spomienka na Sheilu strašne bolela, na dcéru ešte viac.
Uvažoval som akú šancu mám v regulérnom súdnom procese. Nedokázal som si predstaviť ani jeden dôkaz hovoriaci o mojej nevine, nieto ešte právnika, ktorý by v ňu veril.
Ako som sa neskôr dozvedel O´Neill na zavraždenie mojej ženy využil moju vlastnú zbraň, ktorú som mu osobne odovzdal.
Konečne som sa vyteperil na posteľ. Práve včas. Večerná vizita potvrdila, že na druhý deň môžem byť prevezený do väzenskej nemocnice.
Keď som opäť osamel a izba sa ponorila do tmy a ticha, spomenul som si na svoju dcéru.
Bože aký som hlúpy. Ja tu vyplakávam, kým ona trpí v rukách psychopata. Vstal som a pri náznaku ďalšej závrate som sa oprel o stenu. Nabral som všetky zvyšky síl a dotiahol sa k oknu. Zjavne ma považujú za poctivca keď ma nechali na druhom poschodí. V podstate ma dobre odhadli. Nebyť momentálneho návalu emócií, zrejme by som sa odovzdal do rúk polície.
Potichu som otvoril okno a porozhliadol sa po ulici. Akási sanitka práve parkovala pred vchod na pohotovosť. Využijem ruch na ulici na svoje zmiznutie.
Opatrne som sa vyšplhal na podobločnicu a začal zošuchávať na opačnú stranu až kým som nezostal visieť na končekoch prstov. Na chvíľu som zaváhal no vzápätí som už letel tmou a s tichým buchnutím dopadol do mäkkej trávy.
Na malý moment som zaváhal či som celý. Hlava ma bolela ako nikdy predtým a začínalo sa mi zahmlievať pred očami. Rýchlo som zahnal momentálne pocity a vstal na nohy. Poobzeral sa po tmavej ulici a takmer okamžite vyrazil do tieňa budovy nemocnice.
Do tieňa, ktorý má symbolizovať celý môj ďalší život. Život vyhnanca a trestanca na úteku. Život taký aký mávali doteraz len moji ,,klienti" budem žiť i ja sám...
Tma pohltila moje telo a zvuky ulice prerušili zvuky mojich topánok, smerujúcich do neznáma...


to be continued...


tak som dokončil tento príbeh aspoň teda časť pod názvom Rozhovory s diablom. V podstate je to akoby koniec prvej série Či a kedy sa pustím do série druhej neviem upresniť a v podstate to záleží len od mojej lenivosti a vašej vôle takže opäť raz veľká vďaka za priazeň prejavovanú v komentároch a zbohom niekedy nabudúce

len pre istotu:
a) vyberie sa hľadať O´Neilla na vlastnú päsť
b) pomstí sa Aaronovi za zradu
c) uchýli sa k spokojnému životu mimo spoločnosti
d) dobre sa vyspí, napapá a ráno sa vydá rúk polície
e) iné návrhy...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu