Na druhej strane, kto by to tu chcel kradnut, hladiac raz na panoramu celeho nocneho mesta podomnou a vzapati na martina ktory prave prefikane schovaval autoradio. Ludia zijuci na kolibe, alebo tu na slavine rozhodne nemaju za potreby rozmlatit zadne okienko fabie a uchmatnut si autoradio.
Pozrel som sa na hodinky, opat chvilu pochybujuc ci som si ich posunul o hodinu na zimny cas, zistil som ze je jedna hodina.
Vykrocili sme po schodoch okolo vojakov vyrytych do kamennej steny smerom k vrcholu dnesneho vecera.
Vynorili sme sa z tmy kamenneho priechodu a ponorili do tlmeneho ticha stareho pamatnika. Predomnou sa vynorila vsetkym dobre znama mohyla s ruskym vojakom drziacim vlajku na uplnom vrchole.
Naraz ma prepadol pocit nie casto pocitovany a tazko sa vyjadrujuci. Ucta. Normalne som pocitil uctu, respekt a uznanie. Tazko to opisem niekomu kto nema narodne citenie a nebol uprostred noci na slavine, obzvlast na dusicky.
Potlacil som svoj pluvaci zlozvyk a prehltol som slinu (uz to je co povedat ze som sa vzdal odplutia). Nasledujucich par krokov som sa len mlcky obzeral a uvazoval nad tymi co mi teraz lezia pod nohami, daleko od svojho domova.
Poznate to... je to jedna z tych uvedomelych chvilok v zivote cloveka kedy sa zamysli nad otazkami bytia ci nebytia. Potom dojde domov a bud o tom napise nejaku rapovu skladbu alebo blog ako ja.
Bez hamby priznavam (mozno nie celkom bez hamby), ze som sa v ten vecer rozlutostil. A zvycajne ked sa rozlutostim, a to sa nestava tak casto, prichadza aj dalsi absolutne nesuvisiaci pocit - zlost. Staci si len najst dovod... pricinu...
A tych mi vcera napadlo az privela. Od detskych reciciek, v ktorych nadavaju na svojich rodicov (aniz by si vazili ze nejakych vobec maju), alebo ludi nadavajucich na cely vychodny svet - rusov (aniz by si uvedomili ze huby im mozu teraz len preto tak mudrovat lebo niekto sa pre nich pred 60 rokmi obetoval).
Sakra tazko sa mi pise nieco uvedomele ked mi z reprakov ide Bob Sinclar... no dobre teraz som to uz uplne cele dototo... nevadi, pridu aj dalsie blogy... ja sa vratim... a budem rovnako nastavany jak som teraz (teda snad viac)
Ak ste si z toho nic nevzali tak aspon navstivte slavin, je to jedno z najkrajsich miest v nasej metropole to mi verte
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár