Od malička sme bývali spolu. Už tým, že nás priviedla na svet tá istá mama a obom nám dala rovnakú výchovu nám predurčovalo spoločné detstvo...
Krásne detstvo, plné smiechu a radosti. Vždy spolu, odjakživa a naveky.
V roli staršieho brata som sa vyžíval a snažil sa ti byť nápomocným v každej situácii.

Rástli sme. Stále v dobrých vzťahoch, plánujúc spolu po večeroch budúcnosť, snívajúc o prvých autách dievčatách... Denne spolu, vychutnávajúc život plnými dúškami a upevňujúc súrodenecký vzťah hrubou niťou vzájomného porozumenia a súdržnosti.

Dospievali sme. Hádali sme sa no stále sme sa mali radi, vzťah tvorený dlhé roky nášho ranného detstva nedokázali pokaziť drobné nezhody o hlúpostiach.

Vyrástli sme, dospeli sme. Rozišli sa každý svojou životnou cestou. Tak dlho pestované bratstvo ale vydržalo. Stretávali sme sa. Stretávali sa naše rodiny, naše manželky, naše deti... chceli sme im vštiepiť ten vzájomný cit ktorý sme si sami osvojili.

Jediná nezhoda. Jediná hádka. Na ten telefonát nikdy nezabudnem, rovnako ako na ten ktorý nasledoval na druhý deň.
Pohádali sme sa... o hlúpostiach. O tom kde strávime vianočné sviatky. Tresol som telefónom. Hnusný zvyk z mladosti. Túžba mať posledné slovo. Cítil som sa silný, cítil som, že som ako starší brat vyhral...


Teraz je všetkému koniec. Deň po absurdnej hádke si nastúpil s rodinou do auta a to sa s vami zrútilo do priepasti.
Nepomohli slzy. Nepomohlo odprosovanie. Nepomohlo uvedomenie...

Môj malý brat je naveky preč. Ostal som sám a posledné slová ktoré som mu povedal sú tými ktorými by som sa teraz sám chcel zadrhnúť... a odísť... za ním... ospravedlniť sa... zabudnúť... vrátiť čas

Nedokážem sa pozrieť do oči dvoch sirôt a jednej vdovy ktorým som hlúpym vrtochom zničil život. Vrtochom ktorým som pripravil o život vlastného brata...

Kiež by som na dne tej rokliny ležal ja... mŕtvy no neškodný pre ostatných... kiežby sa dal vrátiť čas a vážil by som si každú jednu premrhanú minútu s mojim bratom. Už nikdy by som sa s ním nepohádal, už nikdy by som mu nenadával...

Keby som len bol tušil čo sa stane... keby som to tušil... nikdy by som ne... nikdy by som... nikdy už nebudem môcť...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár