Tento článok nie je žiadnym textom pre rozbor intelektuálov a samozvaných literárnych kritikov. Zgustne si na ňom len ten kto má vysokú hranicu tolerancie a rešpektovania tohto sveta a udalostí v ňom. Píšem ho sám pre seba, aby som zistil, či dokážem niečo napísať i na túto tému. That´s all...


Kráčal po mäkkej tráve a celé telo mal vo zvláštnej triaške. V úplnej tichosti s rukami ponorenými hlboko do vačkov nohavíc, dúfajúc, že ostatní jeho nervozitu nevidia. Naľavo, napravo, vpredu i vzadu. Všade okolo neho podobným tichým, napätým krokom našľapovali dve desiatky ďalších mužov.
Nehlučne si zhlboka vydýchol a mrkol do boku, kde so zvláštnym úsmevom na tvári kráčal kamarát, ktorí ho na toto bláznovstvo prehovoril.

Nebol hneď nadšený myšlienkou pobiť sa s bandou chalanov z iného mesta z dôvodu inej klubovej príslušnosti. Vlastne, bol by ochotný sa za svoj futbalový klub biť, ak by mu naň ktokoľvek nadával, no asi nie takto. Nie na dohodu.

Zapol si zips na tmavej mikine až po krk, netušiac či z dôvodu nepríjemne chladného podvečerného ovzdušia, alebo zimomriavok, ktoré mu preleteli telom pri pomyslení na to čo sa má o pár minút stať.
Dorazili na kraj nejakého úplne prázdneho parkoviska a rozostúpili sa pozdĺž jeho kratšieho konca.
Podaktorí sa začali rozcvičovať a on len nemo hľadel na svojho kamaráta. Už sa neusmieval, už nerozprával. Pohľad mal zvláštne potemnelý a upretý kamsi na druhý koniec asfaltovej plochy.
Zahľadel sa tým smerom a zbadal niečo vďaka čomu jeho žalúdok urobil veľké salto. Spoza malej lesnej húštiny sa vynorila asi dvojtuctová banda ľudí, vykrikujúca nejaké heslá a hromžiaca päsťami ich smerom.

Teraz to príde. Už každú chvíľu. Je ich viac, vyzerajú byť dokonca väčší, teraz zaručene dostane najväčšiu nakladačku vo svojom živote...
Zdalo sa ale, že spomedzi všetkých mužov na jeho stane len on bol nervózny. Niektorí sa začali s očakávanými hosťami prekrikovať, zopár dokonca rozhodne vykročilo ich smerom.

Veľká banda na druhej strane sa dala do poklusu a muži okolo neho sa im razom vybrali naproti. Na chvíľu zaváhal no napokon prekonávajúc snáď všetok strach svojho života rýchlym krokom nasledoval svojho kamaráta a jeho druhov.
Cítil adrenalín a počul výkriky všade okolo seba. Akási neznáma horúčka mu stúpala do hlavy až si uvedomil, že beží. Beží a s psychopatickým nadšením sa snaží dostať na čelo skupiny... Keď už, tak poriadne!

Na chvíľu zostalo úplné ticho a takmer vzápätí sa obe bandy zrazili v jednom mieste. Prvé rany dopadli na tváre mužov v predných radoch.
Nevediac ako, ocitol sa oproti šialene sa tváriacemu mužovi v bielej nike bunde. Zarazene hľadiac do tváre tohto magora obdržal z úplne inej strany neskutočnú ranu priamo do čeluste. Zapotácal sa a podarilo sa mu uhnúť ďalšej dobre mierenej päsťovke.
Netušiac čo robí, vrhol sa vpred na prvého, trochu prekvapeného protivníka a dvomi silne emotívne naplnenými ranami s ním skoncoval. Hrdý na svoju prvú obeť, zasmial sa a chystal doraziť ho definitívne k zemi, keď zľava priletela neuveriteľná rana, znamenajúca koniec bitky.

Padol priamo na prašnú plochu parkoviska a rukou si len tak tak stihol uchrániť hlavu pred návalom kopancov. Podarilo sa mu odplaziť na kraj asfaltovej plochy, kde sa pokúsil vstať. To si ale všimol jeden zo súperov, práve dokončujúcich jeden minisúboj a v okamihu bol pri ňom s výzvou v očiach. Keď ale videl trosku pod sebou, uštedril mu jeden kopanec z milosti a zmizol v chaose.

Sediac na obrubníku sledoval kamaráta oslavujúceho konečné víťazstvo v tomto boji s ostatnými oslavy-schopnými bojovníkmi. Snažil sa potlačiť ten pocit radosti sám v sebe a zaprisahával sa, že to bolo prvý a posledný krát čo sa takéhoto šialenstva zúčastnil. Toľko bolesti pre nič... Nikdy viac...


Neprešli ani celé dva týždne a už kráčal v tej istej partii chlapcov, na ktorých sa jednoducho dalo spoľahnúť. Prečo to robil? A čo koho do toho...

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
mixelle  8. 8. 2008 09:39
nikdy som nechápala bitky kvoli takýmto hlupostiam



ale ten koniec sa mi napriek tomu páčil
 fotka
petka9  8. 8. 2008 09:50
pre tych ktory maju vysoku davku tolerancie?? podla mna skor pre tych co nie su normalni!

mne sa na tomto blogu nepaci absolutne nic. ani zaciatok ani stred a ani koniec.

a skusis raz takuto sprostost urobit!!!



..mozes ma takto rozculovat hned zrana??
 fotka
bziki  8. 8. 2008 09:51
Mozem sa ta spýtat? Neviem, ci si za taketo bitie medzi futbalovými fanusikmi, alebo proti, alebo za bitie, ak niekto nadava na tvoj futbalovy klub, ale nezda sa ti to vsetko uplne zbytocne?Cele to nasilie okolo toho?Parkrat som bola na futbale v TT a co som zbadala minuly rok pri zapase Slovan-Spartak a mierne povedane zaskocilo...Nemozem povedat, ze by jedna, alebo druha strana bola v tomto lepsia, alebo horsia, obidve sa navzajom provokovali, a naschval robili zle tej druhej strane...ale ze takto na seba pokrikovali aj napriek tomu, ze som tam videla male sest rocne deti...aky to podla teba ma na nich ucinok? Preco si nemozu pozriet ludia futbal bez urazok, vulgarizmov a nasilia?
 fotka
aio  8. 8. 2008 16:11
to som asi jediny komu sa to lubilo dobre napisane, skutocnost musela byt este zaujimavejsia skoda ze nejsom nejaky ultra fan ale kebyze niekto uraza, niekoho alebo nieco do mi je blizky, tak by som sa tiez bil do krvy... a sradostou
 fotka
redmoon  12. 8. 2008 12:25
paradicka blog, nejeden vravi, ze skusit treba vsetko, i ked aj to skusanie ma iste hranice, no ci toto spada do hranic, alebo sa uz spod nich vymykat nemoze povedat nik!
 fotka
18tess88  18. 8. 2008 13:01
RAS*** FAS*** HOOLIGANS !!!



Brno + Slovan ... DRUŽBA 4EVER
 fotka
daigy7  23. 8. 2008 23:39
aj mne sa tento blog velmi paci ... dobre napisany ... ja by som tiez nedala dopustit na svojich najblizsich ... naozaj paci sa mi tento blog klobuk dole... som zvedava kedy konecne mne pojdu blogy tak dobre ako tebe
Napíš svoj komentár