Po napísaní troch krátkych častí o práci horských záchranárov je čas zakončiť prácu záverom, kvôli ktorému som to všetko písal.
Vyjadrím sa i napriek tomu, že moja krátka próza v oblasti horskej záchrannej služby boli minimálne čítaná a ešte menej komentovaná. Usudzujem teda, že stále sme spoločnosť kde prevláda obdiv skôr z vecí mestských, pouličných, diskotékových, alkoholických... a mohol by som pokračovať celú noc.
Chcem teda vyzdvihnúť prácu ľudí, ktorí sa od nás ostatných príliš nelíšia no napriek tomu znamenajú viac. Prečo?
Odpoveď jednoduchá. Pretože zabezpečujú naše bezpečie a zbavujú nás bolesti a problémov. Nehovorím teraz len o horských záchranároch i keď k nim pociťujem asi najväčšiu úctu a rešpekt. Hovorím pre mnohých z nás o obyčajných sanitároch, hasičoch a niektorých (nie sú všetci dokonalí) policajtoch.
Nech je môj blog (vlastne všetky štyri) hoci len výkrikom do ticha a tmy no som rád že som zakričal a aspoň takýmto spôsobom uznal a vysoko ocenil prácu, ktorú každý považuje za samozrejmosť až do chvíle kým sám v núdzi nepoužije jej služby...

Nech žijú tí, čo stoja v prvej línii v boji so smrťou nasadzujúc životy vlastné!!!

Ďakujem za pozornosť

 Blog
Komentuj
 fotka
bobomir  15. 11. 2007 00:53
posledne sme si krásne vypili na horskej službe..nech žijú alkoholici a záchranári
 fotka
keco  15. 11. 2007 17:45
Pekne ukoncene a zdielam tvoj pohlad na tuto vec
Napíš svoj komentár