Únava ktorú som celú cestu prekonával na mňa teraz doľahla silnejšie než som čakal. Pomocou skvelej jablkovej amundsenky som potlačil prvé, druhé a napokon i tretie zívanie.
To štvrté som ale už nedokázal a tak som po troch hodinách od nášho príchodu na túto usadlosť v mierne podnapitom stave zaľahol do postele.
Spokojne som sa prikryl hrubou ,,staromaterovskou" perinou (poznáte to, také tie hrubé duchny čo zakonzervujú telo na celú noc). Posunul som vankúš kúsok ďalej od ramien, pričom mi spadol do škáry medzi stenou a posteľou.
S tichým výdychom ohľaduplnosti k spolubývajúcim som potlačil výbuch zlosti, keď moja hlava tresla o drevenú lištu a vrátil som vankúš na požadovanú polohu.
Privrel som oči a vychutnával ticho v meste nepoznané. Tak strašne som sa z neho tešil až som sa bál, že v ňom nezaspím.
Kikirikíííí - znelo celým dvorom. To sa mi snáď len sníva... asi som fakt unavený... kikirikííí... do riti zase. a o chvíľu opäť.
Naozaj. Otvoril som oči a pozrel na mobil. 04:24 hod. Je to vôbec možné?
Pol hodinu ten kretén nezavrel zobák. Medzitým som bol na vécku, kde som zistil, že z dediny mu veselo odpovedajú ďalší dvaja idioti a zároveň som sa zaprisahal, že ho na druhý deň hneď ako sa vyhrabem z postele podrežem a prehodím cez plot susedom...
Pokúsil som sa znovu zaspať. Netrvalo dlho a podarilo sa mi s vypätím síl preniesť cez demenciu miestneho vytrvalca s červeným hrebienkom na hlave.
Bohužiaľ nebol to ale koniec môjho skorého ranného utrpenia...
... ale o tom zase neskôr...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
hobbitka
21. 11.novembra 2007 09:33
veľmi vtipná príhodka a to označenie "chudáka" kohúta... celkovo pekný štýl písania
Napíš svoj komentár