Stlačiť gombík na videu, chcem stlačiť ho hneď, pretočiť tú kazetu, a vrátiť sa späť. Vracať sa späť kazetou života, napraviť všetky chyby, lenže páska sa pretrhla, obraz je sivý. Skúšam ju opraviť, veľmi to chcem, lenže je zamotaná, nejde to, viem. Už to nezmením, to čo tak veľmi chcem, zostane to navždy tak, môžem si za to, viem. Je neskoro na ľútosť, neskoro na opravy, idem ďalej, aj keď to nenapravím. Som iba hlúpa doska, môžem si za to sama, zaslúžim si trpieť, ostanem sama. Pozriem sa dopredu, nebude to ako predtým, keď on bol so mnou, a ja s ním. Chýbajú mi tie šialené chvíle, pri ktorých sme sa nasmiali, keď neboli žiadne problémy, keď šťastní sme bývali. Vždy si spomeniem, na to čo bolo, všetko čo sme zažili, keď pôjdem okolo. Slza mi potečie, keď dívať sa budem, čo bolo už nebude, nikdy na to nezabudnem. Spomienky mi zostanú, nikto mi ich nevezme, s úsmevom budem snívať ten sen, dokonca života, viem... Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj