Takze deti moje zlate po dlhsom case som sa rozhodol ze vas poinformujem jak to vsetko bolo a co sme vsetko doposial zazili. Jedneho krasne utorkoveho vecera som sa doma pekne krasne balil a moj laskou nabity brat mi odusevnene pomahal aby som si nahodou nieco nezabudol. O polnoci bol cas odist. Capol som sa do auta a snazil sa spat ale neda sa to ked vam vsetci na okolo hucia a kvoli mikrospanku bolo aj radio zapnute a to by ste neverili co vysielaju o tretej rano. Ach asi tak. V Blave sme zastavili na benzinke aby som si vykonal ranne potreby a to som bol posledny raz na pode naseho malebneho Slovenka. Vo Viedni som bol okolo siestej. Na cestu som sa tesil coraz menej a zacal som si uvedomovat ze na rok odchadzam a ze to nie je len tak ze si zbalim kufor a de sa. Lety som prezil s mojou milenou Dominikou a to sme toho zazili vela. Paris sme zvladli lavou zadnou a to sme sa ho najviac bali ale Atlanta bola trosku problematicka kedze sme kufre poslali inym smerom. Na prestu sme mali len 4 hodinu a to LEN by som rad zvyraznil lebo fakt to bolo len tak tak. Po troch hodinach sa nam podarilo najst kufre ale nevedeli sme co robit dalej tak sme sa postavili do dlhanskeho radu nasej spolocnosti a tam nam povedali ze nam nepomozu ze si mame kupit letenku. Vdaka nasej anglictine sme vybavili velke makove. Bohuzial som vyslovil aj zopar slovensku nadavok ktore nejdem v tomto clanku uvadzat. Hlavne ze americania sa tomu pekne zarehlili a ja som mal nervy na krajicku. Nastastie sme stetli jednu milu afroamericanku ktora nam kupila letenky alebo skor vytlacila a platili sme my ale aj tak bola zlata. Nakoniec sme to vsetko postihali a na dalsi den sme uz boli na mieste v nasej malebnej OMAHE, Nebraske.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
jana2710  5. 9. 2009 22:54
jééj..to máš ako študijný pobyt v tej amerike?
2 
fotka
leiasolo  6. 9. 2009 15:50
Chcela by som niekedy vycestovať niekam na takú dlhšiu dobu. Žiť trochu iný život...

A vidno, že milí ľudia sú všade.
Napíš svoj komentár