Ach jaj, toto je moj prvy clanocek...tu a je to taky zvlastny pocit, clovek ma na jazyku toho vela, ale zrazu nemoze prist na tie spravne slova....

Cely den premyslam, co mam robit. Citim v sebe neustale zatrpknutost a smutok. Mozno ma len trapi nieco, co v skutocnosti nie je az take strasne... teda vela ludi to tak vnima. Bohuzial moja povaha je taka. Ak chcem byt stastna, musi byt vsetko okolo mna na poriadku. A prave teraz to tak niee.

Zijem v jednej domacnosti s maminou a sestrou. S tymito dvoma osobkami zdielam vacsinu svojho casu, pretoze otec mi pred niekolkymi rokmi zomrel. Nebolo to nic prijemne, na druhej strane to bolo pre nas vsetkych aj odlahcenie, pretoze doma bolo neustale trapenie, rodicia si vobec nerozumeli. Mne vsak odisiel clovek, ktory ma z hlbky srdca miloval a viem, ze keby videl, ze sa aj teraz trapim, tak si ma zastane. Bohuzial, teraz to tak uz nemoze byt.

Cele moje terajsie trapenie spociva v tom, ze aj ked zijem s dvoma fajn holkami tak si vobec nerozumieme... nemame nic spolocne a nas pohlad na svet je uplne odlisny.
Ja by som s nimi moc chcela vychadzat, ale oni ma neustale kritizuju, nedokazem sa im s nicim zdoverit a nedokazem im ani na rovinu povedat, co sa mi na nich nepaci.
Jednoducho je to tak pre to, ze oni su dve najlepsie kamaratky a vo vsetkom sa navzajom obranuju. A moj nazor uz nestoji za nic.Z toho dovodu sa vsak obavam, ze zo mna vyrastie neisty clovek
a clovek s nizkym sebavedomim. Moc by som chcela byt stastna a prezivat vsetko na plno, no mam pocit, ze sa uz nedokazem ani usmiat. Mozno si teraz niekto mysli, ze som len ziarlivec a egoista, ale to vobec nie je pravda. Ja neziarlim na ich priatelstvo, len s nimi nedokazem vychadzat ako clovek a takmer kazdy nas rozhovor (o com kolvek) sa vacsinou konci hadkou.
A mna to taktiez velmi zranuje...

Hladam len pochopenie...a podporu... uz neviem, co mam robit. Napriek vsetkemu ich lubim...

 Blog
Komentuj
 fotka
tamvtme  31. 5. 2006 19:51
Héééj netráp sa, ja tiež žijem so sestrou a mamkou,naši sú rozvedení.

Všetko sa dá, len treba chcieť, koľko má rokov tvoja sestra?Ja som od svojej staršia o 4 roky, už len to je dôvod n akaždodenné hádky

Mamka sa snaží byť spravodlivá ale nie vždy to tak je

Pozri, ste len vy tri v jednej domácnostui, skúste si sadnúť a porozprávať sa, najmä ty, skús im vysvetliť svoje pocity, že ti chýba opora, ktorú si mala v ockovi...potrebuješ ju cítiť, rovnako ako to, že ťa majú radi.

Netráp sa, vážne, myslím si, ž esi dobrý človiečik a to si nezaslúžiš, ľudia si však často domýšľajú čo nie je vždy správne, možno je to tak aj v tvojom prípade, skús si s nimi sadnúť a rozumne sa porozprávať držím palce!
 fotka
grizzlyk  17. 6. 2006 09:33
ak ti chyba laska a doma ju nemozes ziskat,najdi ju vonku a pride aj domov...
 fotka
matulo  2. 1. 2007 20:50
nieco podobne mam aj ja doma...i ked s maminou si celkom dobre rozumiem...ale tiez im nedokazem co to povedat aj ked velmi cem...
Napíš svoj komentár