Ako som kvôli finančnej kríze prišla o prácu

Tak.Musím sa priznať,že doteraz som žiadne následky finančnej krízy nepociťovala a všetko bolo v poriadku.Ale to som sa mala asi až príliš dobre.Teraz sa to však zmenilo.K nedobrovoľne nezamestnaným ľuďom,ktorých som ľutovala,som sa nedávno pridala aj ja.
Samozrejme nie z vlastnej vôle.
Prišla som totiž o moju jedinú prácu alebo lepšie povedané brigádu.Chodila som doučovať dve malé zlatučké 8-ročné dvojičky do jednej mestskej časti Košíc.
Keď som tam prišla prvýkrát,nebola som príliš nadšená.Totiž tá rodinka,kam som mala ísť doučovať,býva blízko sochy Jána Pavla druhého(neviem,či som to dobre napísala,som neveriaca),no a pri tej soche je kopa kvetov a kytíc.Pomyslela som si,no super.
A oni aj veriaci skutočne boli.
Doučovanie ale prebiehalo bez problémov,s dvojičkami sme si rozumeli.Až keď som ich raz mala odviesť na zastávku električky sa ma opýtali,či som bola na prvom svätom prijímaní.
Snažila som sa vyhnúť odpovedi,veď ktovie,ak by som odpovedala,že som nebola,možno by to vykvákali rodičom a tí by ma potom kvôli tomu vyhodili.
Alebo podobná situácia nastala,keď sa ma opýtali,či Ježiško nosí darčeky.No skúste 8-ročným veriacim deťom povedať,že Ježiško podľa vás neexistuje a darčeky nenosí on,ale že ich majú od rodičov.Znova som sa radšej vyhla odpovedi a pre istotu som sa na nich len prihlúplo pousmiala.
Potom som chodila doučovať aj naďalej a otázky podobného typu mi už našťastie nekládli.
Všetko by bolo v poriadku,keby potom nezačali rušiť moje telefonáty.Z ničoho nič.Už som si myslela,že ma nepotrebujú,ale takto to dať najavo?!
Neskôr som sa dovolala,ale povedali,že ich deti dostali v škole vši,tak som tam radšej nešla.
Počas jarných prázdnin boli zasa striedavo u jednej,potom u druhej babičky.Že oni sa ozvú,ak ma budú potrebovať.
Raz doučko zrušili už keď som bola na ceste k nim.
No a pred dvoma dňami ma prebudila jedna milá smska od tej rodinky.Že im to je vraj ľúto,ale že im nejako nevychádzajú financie,takže to doučovanie budeme musieť zatiaľ prerušiť.
Nič lepšie som sa ráno nemohla dozvedieť.
Pomyslela som si ok,to im tie financie určite nevychádzajú kvôli tej kríze.A preto ma aj vyhodili,len ma rozčúlilo,že to nevedia povedať narovinu.
A to my sa vám ozveme...Na to som už priam alegická len ak to počujem.
Počula som to už x-krát,nielen od tej rodinky,ale aj z rôznych pracovných agentúr.
Takmer vždy to znamená že nie,my máme dosť svojich zamestancov,ľudí a vás už nepotrebujeme.
Tak aspoň to my sa vám ozveme.V lepšom prípade.Niektorí neragujú nijako.
Dobre,rozumiem,agentúry sú agentúry,ale prečo sa nevedia normálne,úprimne vyjadriť dospelí rodičia tých dvojičiek a povedať mi nie,už vás nepotrebujeme,ale namiesto toho sa budú schovávať za babičky alebo za choroby svojich detí?

Nenávidím takúto neúprimnosť.

Možno si poviete,no že čo je na tom také strašné,jedna brigáda,nájde si inú.
Ale keby to bolo také jednoduché ako sa povie.
Lebo napríklad na stránke Profesia.sk sa kategória brigády a pomocné práce nevyskytuje už niekoľko týždňov a ja teda môžem hľadať ďalej a dúfať,že nejaký zamestnávateľ sa na do mnou zľutuje a dá mi prácu.

Je to skrátka bieda....

 Je to možné?

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu