Takže beriem tie hnusné antibiotiká aj naďalej, čo už, aspoň sa mi z nich zlepšila pleť a pre istotu sa liečim a zotavujem doma.
Ale-ako som tak pozerala von po našom krásnom sídlisku, zistila som, že ma pozoruje nejaký chalan z vedľajšieho bloku.
Na tom by samozrejme nič nebolo, keby to nebol jeden taký exot.
To je taký čudný chlapec, prvý raz som ho zaregistrovala, ked sme sa sem prisťahovali, no a vtedy sa to začalo.
Najmä v nedeľu, keď som sa pokúšala niečo naučiť do školy, som z toho toho vedľajšieho(! )bloku počula, ako pri otvorenom okne počúva nejaký trance, tuc-tuc alebo čo to bolo, tuším aj Tokio hotel som vtedy začula a na plné pecky to mal pustené.
No a on vyzlečený do pol pása čumel von z okna alebo sedel na parapete a opaľoval sa.
Očividne sa nudil lebo takto si krátil celé dopoludnie.Skrátka, čistý buran.
A potom učte sa v takom hluku!
Vtedy som to nevedela pochopiť, ako môže niekto počúvať len ten jeden druh hudby stále dookola.A nerozumiem tomu ani dodnes.
Ked sa to opakovalo, pomyslela som si, že toto musí byť nejaký blb.
Potom bol od neho dlhší čas pokoj a teraz sa opäť objavil, tak predpokladám, že sa môžem znova tešiť na podobné hudobné "lahôdky" ako vtedy.
Ako ja som tolerantný človek a aj ten trance znesiem, ale nechtiac ho počúvať niekoľko hodín, to je už aj na mňa veľa.
A to je len jeden z mála tých divných ľudí žijúcich vo vedľajšom paneláku.
Ďalší experti sa predvádzajú najmä v lete, sú to asi dvaja bratia alebo kamoši.
Raz podvečer cez leto som ich zazrela ako v kuchyni pri otvorenom okne niečo kuchtia alebo čo, hoci neviem, komu sa v tých horúčavách chce toľko jesť.Ale nech, ide o to, že oni sa tam producírovali bez spodnej bielizne.
Potom ma pobavil jeden deduško, ktorý sa pokúšal chytiť bronz už od marca a tak sa krčil pri okne aj takých 5 hodín, a popritom čítal nejakú knihu.
Potom som raz pristihla jednu bielovlasú babičku ako na mňa civí, práve keď som upratovala.
Tak som si pomyslela, že ľudia z toho bloku sú prinajmenšom čudní.
Zato na našich susedov sa sťažovať nemôžem.
Síce ma občas prebudí klepanie rezňa odniekiaľ, ale na to som si už zvykla.
Našťastie nemusíme počúvať žiadne šialené hádky ani vŕzganie postele, keďže tu bývajú prevažne starší ľudia a dôchodcovia.
Raz som tu zazrela jedného chalana na skejte, ako držal na rukách svojho psíka namiesto toho, aby ho povenčil, tak vidno, že aspoň takto sa doma starajú o ich miláčika
Čiže tým všetkým som chcela povedať, že v podstate som vďačná za našich normálnych susedov
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár