Prečo sa to muselo stať?

...Venované Estrelle,ktorá chcela vedieť,ako sa to stalo,tak som sa rozhodla,že o tom napíšem.
Prečítať si to môže ktokoľvek,ale citlivejšie povahy musím vopred upozorniť,že je to dosť smutný príbeh a žiaľ aj skutočný.
Ide o moju spolužiačku zo strednej,ktorá pred necelými dvoma rokmi zabila svoje vlastné novonarodené dieťa obzvlášť krutým spôsobom.
Ako sa to celé začalo...
Bolo to v maturitnom ročníku.V čase približne pred stužkovou sme si všimli,že sa začala nejako zaokrúhľovať.Už vtedy začala nosiť voľnejšie oblečenie a veľmi sa zmenila.
Z flákačky s kopou neospravedlnených hodín sa z nej odrazu stala vzorná študentka s výbornou dochádzkou.Predtým to bola veselá kopa, ale potom sa náhle uzavrela sama do seba,komunikovala možno s troma spolužiačkami.
Občas sme prehodili niekoľko slov,vychádzali sme spolu,ale určite sme sa nepriatelili.
Chodila ako bez duše.
Najprv sme tomu nepripisovali žiaden význam,mysleli sme si,že pribrala,aj keď ona bola vždy štíhla,ale keď sme ju uvideli na stužkovej v šatách,bolo to jasné-ona bola tehotná.A vraj otehotnela s mladším spolužiakom,ale nie som si tým istá lebo to boli len také dohady.
Takto sa o tom začalo v triede šepkať.Aha,ona je tehotná.Rastúce bruško bolo čoraz ďalej ťažšie schovať pod oblečenie,darmo sa ho snažila skryť pod dlhé svetre.
Tiež začala veľa jesť,odrazu toho na desiatu zjedla toľko ako ja niekedy nezjem ani za celý deň.
Čo ma ale zarazilo,bolo to,keď som ju na telesnej videla cvičiť brušáky ostošesť,bála som sa,že by si mohla ublížiť,ale ona sa rozhodla,že nevynechá ani jednu hodinu telesnej.
Bála som sa však čokoľvek jej povedať.Niektoré dievčatá vtedy len na ňu a jej okrúhle bruško pozerali,niektoré sa smiali a tipovali,či to nebudú náhodou dvojičky.Ale mne vtedy do smiechu určite nebolo,len ma prekvapilo,že naša triedna,s ktorou sme mali telesnú,si nič nevšimla.Neviem,či bola slepá alebo čo.Ako som písala,v škole sa zlepšila,ale to,čo som videla každé ráno pred školou ma občas rozčúlilo do nepríčetnosti.Bola totiž fajčiarka,fačila uz niekoľko rokov a do školy nešla bez toho,aby si nezapálila.
Na dozvukoch to isté plus každú chvíľu som ju videla s fľašou v ruke,keď sme boli na tých dozvukoch.Ale mohla so jej niečo povedať?
Nejako som sa nevedela spamätať z toho,že bola tehotná,teraz už ani neviem prečo,ale keď som sa už s tou myšlienkou zmierila,nevedela som pochopiť,prečo toľko fajčí a pije,spolužiak na mature si ešte z toho robil srandu,že ona to dieťa kvôli tomu už možno aj zabila.
Zmaturovali sme a viac som ju nevidela.Naposledy v jednom podniku,kde sme boli po mature.Vtedy sa sťažovala,že je jej nejako zle.Bolo to v stredu.
Potom v pondelok večer mi moja splašená babka volala a vystrašeným hlasom povedala,že ju videla v správach.Vraj tam hovorili,že nejaká maturantka porodila doma a následne to dieťa vyhodila z balkóna zo siedmeho poschodia.
Ja som sa ju pokúšala upokojiť,že nie babi,ukľudni sa,to predsa nemôže byť ona,veď ju predsa poznám,ona by to neurobila.
Ale potom,keď mi jedna spolužiačka písala na icq,či som videla správy,začala s tým aj ona.Rovno mi napísala,že to naša tehotná spolužiačka naozaj urobila.
Zabila vlastné dieťa a to tak,že ho vyhodila z balkóna zo 7.poschodia a to neboriatko to samozrejme nemohlo prežiť.
Vraj to už stihol zistiť aj Nový čas,len ja som o tom nevedela.
Neviete si predstaviť,ako ma to vtedy šokovalo.Mojou prvou reakciou bol plač.Rozplakala som sa.Prečo to len urobila?Také milé dievča.Bolo mi byť neskutočne ľúto toho malého človiečika.
Začalo mi nejako pišťať v hlave a na krátku chvíľu sa mi zdalo,že počujem bezbranný detský plač.Bývame tiež na siedmom poschodí,tak som to znášala o to ťažšie.V noci som nemohla zaspať a znova sa mi zdalo,že počujem detský plač.Nakoniec som zaspala.
Na druhý deň to už bolo v novinách,na internete a v správach.Bolo to už potvrdené,len ja som tomu stále nemohla uveriť,že by toho bola schopná.
Začalo sa to vyšetrovať.Náš riaditeľ hovoril,že si to na nej nevšimol.
Pred svojimi rodičmi to tajila lebo otca mala vraj prísneho vojaka.Ani ich susedia to vraj na nej nespozorovali.
Neoficálna verzia bola ale taká,že jej mama bola v čase jej pôrodu doma a to dieťa vyhodila z balkóna ona lebo vraj nemohla zniesť,že ho čakala s tým mladším spolužiakom a že nebola za neho vydatá.
Musím zdôrazniť,že to boli vraj bigotní katolíci,veriaci ľudia a preto bolo to bolo pre mňa o to nepredstaviteľnejšie,že by sa to mohlo odohrať v ich rodine.
Spolužiačku zavreli na dve mesiace na psychiatriu,potom ju prepustili domov.
Neodsúdili ju ale,dostala len podmienku.
Čo ma však ešte sklamalo,bola reakcia našej triednej pre Nový Čas.Bol tam článok s názvom: -Prečo jej nikto nepomohol?-,v ktorom vyhlasovala,že ona o jej tehotenstve nevedela,ale že sa priatelila s troma spolužiačkami a so mnou,čo vôbec nebola pravda.Potom som si pripadala ja ako tá zlá,že prečo som jej nepomohla,ale čo som mala podľa vás robiť?
Mala som za ňou ísť a opýtať sa jej očuj,ty čo teraz budeš robiť?-,keď to určite ani ona sama nevedela?
Raz som ju videla v meste krátko potom ako sa to stalo,tvárila sa akoby sa nič nestalo.Ja na jej mieste by som sa radšej prepadla niekam pod zem.
Neskôr som sa od mojej kaderníčky dozvedela,že aké to vraj bolo dieťa.Malý krásny chlapček.Vedela to lebo jej manžel sa živí tým,že odpratáva nebohých ľudí a on aj videl túto úbohú mŕtvolku.
Tú spolužiačku neskôr prijali na výšku a myslím,že teraz sa jej už darí.
Len si nie istá,že ak by som ju niekedy stretla,či by som sa jej ešte vedela pozrieť do očí.

 Skutočný príbeh

4 0 0 0 0

Komentuj

20 komentov k blogu