Aj keď som odišla...

Bolo to dávno. Odvtedy sa veľa vody vymenilo v rieke a na zem dopadlo už niekoľko rôznych zrážok. Ani naše životy neostali nezmenené. Ale viem o niečom, čo sa nezmenilo.
Je to tvoj úsmev, keď poviem nejakú hlúposť.
Ty sa netváriš, ako tí ostatní, ktorým to dáva dôvod hanbiť sa... ...za mňa... Ty to berieš klasicky "každí sa môže pomýliť".
Nezmenila sa ani Tvoja ochota vypočuť ma, stačí, že len čítaš riadky, z ktorých vycítiš, že niekoho blízko seba potrebujem a hneď sa pýtaš "žužu, čo sa deje?" ani toto nie je ako u tých ostatných, ktorý len prevrátia očami a možno by chceli aj povedať "čo zas otravuješ?"
Ešte stále mi dokážeš poradiť... Dokážeš odpustiť, aj keď urobím nejaký chabný krok. A narozdiel od ostatných, dokážeš rozmýšľať nad tým, či si aj ty nespravil nejakú chybu a dokážeš povedať "Prepáč, nechcel som."
A ja sa pýtam- Koľko takých chlapov existuje? A len kdesi vnútri si z vlastných skúseností odpovedám "nie je ich veľa."
Po dlhých rokoch som sa naučila ľúbiť, ovládať význam slova "láska", ale akokoľvek som chcela, nedokázala som nájsť človeka, ktorý by si to zaslúžil. Našla som iba Teba.
Ale je to minulosť. A táto minulosť je, ako keby už dávno založená v starej knihe, ktorá sa znenazdajky otvorila práve na tej stránke, ktorá patrila nášmu niekdajšiemu vzťahu. A Tvoje skutky a slová sú jej textom.
A mne sa tá stránka páči viac, než ktorákoľvek iná a čítam ju stále dookola. A možno je to aj preto, že Tvoje správanie sa nezmenilo, zmenila sa len situácia... ...A ja by som sa rada vrátila.
Ale ani netuším, či sa niekedy vrátiš a spoločne necháme tú knihu otvorenú na tej strane a len prilepíme pár ďalších strán a budeme písať ten príbeh ďalej, Ty sa vrátiš domov, alebo ja pôjdem za Tebou... čítam akurát odsek, keď som bola preč ja a Ty si mi neuveriteľne chýbal. A dnes mi chýbaš rovnako... Aj keď, dnes ja som doma, ale ty už nie.
A možno sa už nikdy nevrátiš, len z tej diaľky ma donútiš zavrieť tú knihu a ja budem nútená rešpektovať Tvoje rozhodnutie. Ale vtedy Ti poviem len "Prepáč, nejde to. Ty choď, ale ja Ťa ľúbiť neprestanem." Bolo to už dávno, keď som Ti to sľúbila prvý krát, ale dnes to nesľubujem, dnes konštatujem.
Bolo to dávno. A odvtedy sa veľa zmenilo, len nie Tvoja ľudskosť.
Bolo to dávno, čo sme písali tú stránku. Ale tá kniha bude na tej stránke vždy otvorená, lebo aj napriek mojim chybám, dnes Ťa ľúbim naozaj.

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu