Človek vo svojom živote nemusí mať len jeden domov. Je nadmieru naivné tvrdiť, že je to jeho povinnosť.
Mám rada usmiatych ľudí vnášajúcich do cudzieho života pokoj.
Námestie nie je veľké. Jeho rozmery sú zhruba 20 metrov na šírku a 40 na dĺžku. Okolo neho sú staré budovy. Povedala by som, že ešte z takého 15. stor. Námestie je v tvare štvorca. Na jednej strane je budova niekdajšieho tribunálu v tvare kužeľa. Veľký starými tehlami vystavaný kužeľ... Dvere sú veľké drevené, s ťažkou kovovou kľučkou. Od tribunálu do oboch strán po dĺžke sa tiahnu ďalšie budovy. Tento krát kvádre z rovnakých tehál ako kužeľ... Uprostred námestia je studňa. Stará zhruba, ako všetko dookola. Z námestia vedú dva východy. Oba tvorené dlhými úzkymi uličkami. A všade sa rozprestierajú kamenné dlaždice.
Nad námestím sa čnie jasne modrá obloha, ktorá naznačuje, že sa neblíži žiaden dážď. Ani podľa vetra to na dážď nevyzerá. Chorváti si vietor delia na „jugo“ a „bura“. „Jugo“ je fajný prímorský vánok, ktorý začína najmä podvečer. „Bura“ je silnejší vietor, po ktorom prichádza dážď.
Každú chvíľu nad hlavami turistov lietajú čajky a svojim spevom pripomínajú plač dieťaťa.
Ak by sme vyšli do veže tribunálu, z horného okna by sme mali nádherný výhľad na krásne a čisté Jadranské more.
Na námestí je ruch. Behom jednej minúty sa ním premelie skupina Nemcov, Poliakov, Černochov, Japoncov, ale i Slovákov, Čechov, či domácich a niektorí sa zastavia v zmrzlinovom stánku, ktorí je na konci jednej z uličiek, aby sa schladili po horúcom dni.
A kdesi tu, na kraji námestia hrá skupina chlapcov futbal. Prežili kruté časy vojny a dnes ich ani nezaujíma, kto hľadí na ich hru. Smejú sa a jeden na druhého kričia, nech prihrá. Zrazu sa ku mne dokotúľa lopta. Skupina chlapcov stíchla. Hladeli na mňa a čakali, čo sa bude diať. Mala som obuté topánky na opätkoch a aj napriek tomu, že som skoro spadla, prihrala som im loptu späť. Kto by sa do ich hry nezapojil?
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
faker
29. 3.marca 2008 14:39
?
Napíš svoj komentár