Tak často hľadáme svoje šťastie... Držíme sa za ruku a šepkáme "už ťa nikdy neopustím"... A potom... Ako keby prišiel veľký tresk a najznámejšie mená sa stávajú neznámimi. Stavia sa akýsi neznámy múr, ktorý je tak chladný, že ešte aj človeka zmrazí do štipky kostí.

Veľmi dobre si spomínam na chvíľu, keď sme tento múr spoznali prvý krát. A bolo to mojou vinou. Tie chvíle niesli môj podpis. A dodnes to vidím, hoci ty si to neželáš... Nevedela som, čo som strácala... Bola som tak mladučká, aby som to vedela. A od vtedy si pri mne večne stál, pozeral na moje pády i vzostupy...

A zrazu...Zrazu máme opäť možnosť prežívať ich spolu, aj napriek tej diaľke, ktorá je medzi nami... Ľudia často neveria v lásku na diaľku a často pochybujú...

Neviem, ale ja cudzie úsmevy neprijímam, chcem len ten Tvoj.
Kedysi som chcela toľko vecí, chcela som si budovať kariéru, ostať na Slovensku, do detí vkladať lásku k svojej vlasti a k jazyku a nikdy som si nevedela predstaviť, že po maturitách... Že po nich by som chcela odísť preč... Ale dnes... Nevidím v tom už to, čo som v tom videla... Je to pre mňa prázdny život...Stále chcem byť blízko k ľuďom, ale nie tu a bez teba... Vždy, keď sa niečoho dotknem vo svojom živote, pripomína mi to Teba... A vždy, keď sa teším, alebo plačem, chcem len, aby si bol v tých chvíľach blízko mňa. A chcem len aby si bol šťastný.

Vo vzťahoch som sa vždy chcela len brániť. A nerozmýšľala som, ako to asi tak môže vyzerať z ich pohľadu. A vždy som si povedala svoje, hoci to nikdy nebolo to najkrajšie. A dnes to nedokážem.

Nikdy nechcem vidieť Tvoje slzy. Boleli by ma viac, než tie moje. A dnes je toto tým niečim, čo viem najlepšie.

Možno si toho veľa zrúcam... a možno sa mi z toho množstvá vecí takmer nič nevráti... a možno ma odsúdia... Ale ja chcem ísť len za Tebou a všetko čo ma ešte čaká chcem prežiť v Tvojej blízkosti.. A nie inak, inde, alebo s niekym iným...

Momentálne si želám, tak ako sa len dá, aby zajtra, až mi zazvoní telefón, ozve sa na druhej strane pani, ktorá mi oznámi, že už onedlho môžem nastúpiť do autobusu, ktorý ma odvezie priamo za Tebou... A tam nastúpim do svojej prvej práce... Tam na rok začnem externé štúdium na vysokej škole... A tam začnem odznova... Začneme spolu...

Skutočná láska sa nedá opísať slovami, je založená na našich skutkoch. Rozhodli sme sa o ňu bojovať. A ja som pripravená. A budem bojovať až do konca.

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
conanxxl7  24. 6. 2008 22:46
hmmm pekne
Napíš svoj komentár