Spomínam si... Bolo to, ako keď sa vo vás zbiera všetká tá špina a hnus, aký len môže na svete existovať a vy ho síce nechcete prijímať, ale... musíte!
Vzťah s Paľom... Keď sa už toľko sťažujem...Predstavte si, že ste sa akurát prebrali z kómy po veľmi vážnej udalosti, ktorá stretla váš život a zanechala vo vás rany, ktoré nie je možné vyliečiť zo dňa na deň, nestačí na to ani mesiac, rok a možno ani celý život. Ale vy sa jednoducho chcete už postaviť z postele a začať kráčať... Pomaly, ale isto prispievať svojou troškou k liečbe.
Bola som mladé dievča, ktoré sa nemalo s kým rozprávať o vzťahoch a už vôbec nie o všetkom, čo k vzťahu patrí. A nikto mi nevedel poradiť, ako prekonať tú ranu, ktorá vo mne vznikla tak náhle a nečakane. Ani Paľo na to nikdy nebral ohľad. Nikdy ho nezaujímalo, čo sa stalo v jeden chladný januárový večer.
Áno.Bol január, koniec januára a ja som bola doma na chorej. Brala som antibiotiká a mala zápal priedušiek. No už mi bolo lepšie a išla som k starej mame ju pozrieť. Vravela som si „ to mi neuškodí.“ Veď ona bývala len v bloku oproti a teoreticky sa nič nemohlo stať. Ten blok má tri vchody. V prvom býva Alex, v druhom ona a ten tretí začína byť zakliaty. Tam býval Ondrej aj s bratom a sestrou a mamou. Keď som od starej mamy odchádzala, Alex stál pred vchodom. Akurát si pripaľoval cigaretu, ktorú, keď ma uvidel, zahasil.
„Ahoj!“ povedal svojim úlisným tónom a uškeril sa.
„ čo chceš?“ odpovedala som ostro, nakoľko som vedela, že niečo zamýšľa.
„ Len sa s tebou porozprávať.“
„ Vážne a o čom sa máme my dvaja baviť?“ už vtedy som ho nenávidela.
„ Poznám tú partiu, s ktorou sa bavíš a nie je to nič pre teba. Ty máš na viac..“
„ Pozri do toho s kým sa bavím ťa...“
„ Nie, nie, nie! Počkaj- nie tu, teraz a tak zhurta. Môžeme sa o tom porozprávať pri káve. Pozývam ťa.“
Chcela som si vypočuť, čo také zaujímavé mi chce o nich povedať a tak som s jeho nápadom súhlasila. Ale bola to chyba a zanechala na mne znak až do konca môjho života. Ťažko som si to pripúšťala, ale dnes viem, že neustále výčitky ma len zničia.
Rozprával samé nezmysli, akože oni sú mu dlžný peniaze, aj keď dnes vieme, že práve on je ten, čo má na každom rohu nejaké dlhy.
Zrazu, len tak z ničoho nič mi položil otázku, či s ním nechcem chodiť a pokračoval.
„ Pozri, musíš si dobre premyslieť každý svoj krok. Viem, že ak sa dáme do kopy, tvoji rodičia, tvoj brat, budú proti nám, ale ak sa o niečo pokúsia, ja ich zlomím. Ja mám známosti. Poznám aj mafiu a tvoj otecko, aj keď robí u vojska, nezmôže vôbec nič. A viem aj to, že ak ma teraz odmietneš tiež sú za tým len oni. Tak si dobre premysli svoju odpoveď!“
Bola som veľmi hlúpa a naivná a tak trochu som verila tým jeho dristom. Vhodila som do seba zhruba piaty pohárik za sebou.
„ Už som sa rozhodla,“ povedala som tak trochu neisto „ Chcem s tebou chodiť.“
Vybrala som si cigaretu z krabičky a chcela ju zapáliť zápalkou.
„ Ale Kristína, tu máš oheň...“ zapálil mi ju on.
Začínala som byť čoraz viac nervózna a už vtedy mi liezol na nervy. Oprela som sa o sedadlo a druhou rukou o sedadlo druhej stoličky.
„ Kristína, sadni si normálne!“ skríkol „ Takto správna dáma nesedí. Prepáč, ale rozčuľuje ma, ak sa niekto nevie správať. Ja ťa ale naučím ako sa správa správna dáma. Ja ti dám všetko.“
„ Prosím ťa, nevieš, kde je tu záchod?“ opýtala som sa naliehavo.
„ Ale viem, poď, ukážem ti.“
Bolo mi jedno, či pôjde so mnou, alebo nie. Bola som poriadne spitá a unavená, znechutená... a stále som si nemyslela, že by mohol byť až taký sviniar.
Zrazu sme sa ocitli v miestnosti, kde bola tma. Zavrel dvere. Otočil si ma k sebe a jednou rukou ma držal.
„ Pusti ma,“ chcela som mu moju ruku vytrhnúť z tej jeho.
„ Ale, no tak, Kristína, nebuď ako malá,“ pritiahol si ma k sebe.
Jeho odporný dych plný alkoholového pachu ma objímal spolu s ním. Začal ma bozkávať a bolo mu úplne jedno, že jeho bozky neopätujem.
„ Nenávidím ťa!“ vravela som si v duch „ Nenávidím aj seba!“
„ Pusti ma!“ povedala som hlasnejšie a omnoho ráznejšie, no jeho bozky sa stali ešte silnejšími a rukou mi začal prechádzať po oblečení, ktoré rozopínal. Jeho odporné ruky sa dotýkali najprv mojich prs a neskôr aj... no veď viete. Moju ruku položil na jeho penis a silno stisol a sám sa tak urobil. Bol to týždeň po mojej sedemnástke.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Božie Mlyny a. s.