Musela som v sebe robiť poriadok. Musela som hľadať istotu, ktorú som nemala. A nech som sedela vedľa ktoréhokoľvek z nich, bola som úplne napätá. Ťažko sa mi s nimi rozprávalo, ale nebyť ich, nedokázala by som s nikým dnes prehovoriť ani toľko.
Spomínam si, ako som začala chodiť s Mirom. Vďaka Alexovi, tomu večeru, čo mi pripravil a tomu, že Ondrejovi aj Matejovi už stihol vyrozprávať, ako si so mnou užil, som nabrala dostatočnú dávku strachu z toho, že by ma tí dvaja mohli pred Mirom podraziť, ani by sami nevedeli ako. Veď by mu povedali len to, čo sami vedeli. Tak som samu seba pritlačila k múru a prvýkrát donútila rozprávať.
"Vieš, že Ondrej a Matej ma dobre poznajú," vravela som a pritom hľadela na Mira, ako sa bude tváriť. "Je teda dostatočne možné," pokračovala som, "že ti o mne povedia všetko, čo vedia. Ste kamaráti a tak s tým musím počítať. Ondrej ti môže spomenúť, čo sa odohralo medzi mnou a jedným, čo sa volá Alex. A pritom, ani nebude vedieť, že pôjde o klamstvo. Alex mu povedal, že sme si spolu užili, ale pritom si užil len on. Zneužil ma."
"Takého človeka by som zabil!" povedal Miro a ja som mu prerozprávala prečo, načo, začo, ako sa odohral ten večer.
"Ondrej s Matejom ani netušia, ako to v skutočnosti je. Ani nechcem, aby o tom vedeli. Nechcem sa vyjadrovať k Alexovi pred nimi."
"Ondrej mi nič s tým Alexom, či ako sa volá ten blbec ani nespomínal. Vravel len, že máš svoje chyby, ale inak si celkom fajn baba."
Vtedy som si Ondreja a Mateja začala vážiť viac, než dovtedy. Pre mňa to naše sídlisko predstavovalo len zradcov. Avšak Ondrej a Matej nimi neboli.
Vzťah s Mirom dlho nevydržal. Skončil hneď po prvých bozkoch. Akosi v každom vzťahu, až kým som svoju situáciu nezačala riešiť, sa vo mne niečo zlomilo po tých bozkoch a emócie večera ovládli moju myseľ natoľko pevne, že som nedokázala mať vzťah s nikým.
Ale títo štyria chlapci navždy ostanú v mojom živote, ako tí, vďaka ktorím sa mi darilo lámať ľady, ktoré tu vznikli po tom večeri s Alexom. Naučiť sa plávať už bolo na mne, ale za tieto prvé moje kroky im ďakujem a vždy budem, aj keď dnes vo mne ešte stále žije aj iná spomienka, než táto. Je to spomienka na chvíle, keď som bezmocne skladala z rúk letáky a v hlave sa mi ozývala jediná veta: "Ondrej umrel.", keď som sa pár dní na to dozvedela o tom, že pri havárii, pri ktorej umrel, bol aj Matej, ktorý ležal v nemocnici vo vážnom stave a bol tam aj Michal, ktorý rovnako, ako Ondrej umrel. A Miro... Ten bol pekných pár stoviek kilometrov ďaleko.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár