The End

Píšeš si to samo.
Píšeš do piesku
pár úspechov slovenských.
Čo ťažko si dosiahlo,
zajtra to stratíš.
Vrývaš do skaly
čierne body.
Domov môj zbabraný,
kedy sa zobudíš?
Topánky iných pred tebou sa lesknú,
len vo hviezdach ukrývaš
hodinu vysnívanú.
Šibenice prachom zapadli,
stále však krčíš chrbát
v pánskom područí.
Bohatieri odišli,
na rozprávky si národ starý,
hviezdy ti padajú,
v poddanosti strácaš
nad hlavou oblohu.
Spi sladko,
česť buď tým,
ktorí chceli,
no nemohli ťa zmeniť.
Už zvonia zvony,
tak prepáč,
ja musím ísť.
Skončil sa film.
Idem žiť.
Ostali ti slzy
a z detí nič.
Sám si ich vložil
do tejto hry.
Zvonia už zvony.
Ja idem.
Kladiem ružu na mramor
tým, ktorí ti slúžili-
básnikom, vojakom, rebelom-
tým, ktorí hrali až do konca.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu