Akosi strácam zmysli... Možno stojím a možno... Možno padám na kolená, alebo kráčam vpred. Neviem, čo je so mnou. Viem len, že ten zvláštny prameň, o akom ľudia často rozprávajú, pomaly tečie vo svojom koryte a obmýva každú jednu skalku. Ale on tečie, ako keby sa mňa vôbec netýkal...
Vraveli ste, aby som mlčala, lebo aj vy mlčíte... A ja som potrebovala počuť o slnku a vyrozprávať sa o tme, ktorá ma tlačila k zemi, v ktorej som mala dojem, že už nikdy nezazriem štyri hviezdy, ktoré ma raz už z nej vyviedli. Ale čas ide ďalej a tma nie je zas až tak príšerná. Veď občas je nočná obloha zatiahnutá mračnami a nevidíme, čo na nej zostalo. Alebo... Ani sa neobzrieme, keď mračná odídu a necháme sa tlačiť k zemi... Teda je možné, že už dávno nestojím...
Nesťažujem sa... Lebo človek by mal byť vo svojom živote minimálne dobrým matematikom, aby si vedel vypočítať, aké následky môže mať každý jeden jeho skutok, ktorý vykoná, že vôbec nič nie je len o zisku. Ale sú aj veci, ktoré sa nám zdajú byť na prvý pohľad príťažlivé a cennejšie, a zrazu budú úplne odpudivé a nebudú mať ani tú najmenšiu cenu.
Spomínate? Ani to nebolo tak dávno, keď som vravela, že potrebujem odísť, lebo nevládzem stáť, ani dýchať, že nič nemá zmysel... ale vy ste boli tí, čo ma chceli prehovoriť. Chceli ste ma tu, pri vás... A zabudli ste na takú maličkosť. Ja som už raz slobodu získala. A každému sa cnie za tým, čo sa mu najviac páčilo. Každý si vybuduje silné puto k tomu, kto sedel pri ňom, keď sa preberal z kómy. Prosím, nevyčítajte mi to.
Nepamätáte si a rozprávala som vám to presne tak, ako jemu. Bola som zviazaná, mala som spálené krídla a bola som uväznená v klietke... Samozrejme, nie je to doslovné. Ale vy ste na rozdiel od neho nechápali, čo pre mňa znamenalo to, že ma rozviazali, dali mi nové krídla a pustili z tej hnusnej zatuchnutej klietky. A ani neviete, že za všetko dobré moje dnešné správanie vďačíte im tak isto ako aj ja.
Rieka si tečie. Vždy tiekla. To je život, ktorý neprestáva. A tma bude existovať, ako vždy bude existovať aj svetlo. Ale človek nebude vždy dobrým matematikom. A človek môže byť na slobode a môže stratiť svoje hviezdy, alebo ostať len dezorientovaný. Prosím, neberte mi možnosť vidieť aj tú poslednú.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár