Kedy sa to všetko začalo?Tuším,že koncom októbra minulého roka,tým,že som sa pohádala z najlepšími kamarátkami.Myslela som si,že už sa nič horšie nemôže stať...
Ešte nikdy som s nikým nebola pohádaná tak dlho.Dva mesiace síce nie je dvadsať rokov,ale pokiaľ ide o veľmi blízkych ľudí je to veľa.Ale keď to beriem s odstupom času, tak môžem povedať,že mi to len prospelo,pretože už mám za sebou prvé ťažké slová...A prospelo mi to aj preto,lebo som si rozšírila okruh priateľov a to medzi tými,ktorých som od prvej triedy neznášala.A teraz sme priatelia v šťastí aj nešťastí,navzájom sa chápajúci ....
To bola prvá časť mojich situácií.Hneď počas nej však nasledovali ďalšie a ďalšie.
Ani neviem čím to začalo...Jeden dementný chlapec,čo si myslí,že je boss si začal namýšľať,stúpla mu sláva do hlavy.A jasné,že to bol drahý trénerov synáčik,víťaz majstrovstiev Slovenska.Chlapec si zaumienil,že bude dávať najavo ako ma nemá rád...A začal...A pokračuje...Komplikuje mi tréningy,čiže mi komplikuje život....Čo mi dáva toto?Prichádzam na to,ktorí priatelia sú ozajstní.
Medzi tým sa mi podarilo náhodou na školskom večierku spoznať perfektných ľudí...Ľudí,ktorí majú triedu vedľa nás,no ja som ich celý ten čas prehliadala,doteraz nechápem ako je možné,že som si ich vôbec nevšimla.Proste Áčka,najmä Marek,Jakub a Miška...proste kamaráti nadovšetko.Vlastne všetci ľudia, s ktorými som sa zoznámila v nešťastných chvíľach sú perfektní,jedni z najlepších akých poznám .
No včera sa fakt stalo niečo čo ma dorazilo.Vykašľal sa na mňa môj najlepší kamarát,môj bratmm.Ani sa mi na to nechce pomyslieť.Jedno však viem.Ja by som mu toto nikdy neurobila,vždy som za ním stála.A on teraz drží s trénerovím synáčikom... Krutá zrada,ale musím sa s ňou zmieriť.Snáď to pôjde tak ako doteraz a mínus mi prinesie nový plus.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár