Sneh je nádherný, je čistý, je krehký. Je ako perie z vankúša.Je nádherne chladný a pritom ma tak hreje pri duši.Je upokojúci.Keď sa naň pozriem zabudnem nad čím som chcela rozmýšľať.Celkom isto.Až keď prídem domov a dám si čaj si spomeniem, že som niečo chcela.
A čo ľad? Ľad je nadpozemský a dokonalý. V jeho obrazoch vidím celý svet.Chytím ho do ruky a cítim ako sa v nej rozpúšťa.S ním sa rozpúčťajú všetky zlé myšlienky.Odpláva všetka bolesť.
A zo všetkého najlepšie je spustiť sa dolu svahom na lyžiach. Vietor a vločky opracúvajú moju tvár a ja znova cítim ako všetko zlé mizne.
Tak čo je pre mňa zima?Najkrajšie obdobie celého roka...obdobie, keď vidím všetko krajšie....obdobie, keď v mojej mysli nastane kľud.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
otvoreneokno
13. 12.decembra 2009 13:34
pekné vyjadrovanie sa, páči sa mi to, ale skoro mi odpadlo pravé oko, keď som zbadala chytím ho s mäkkým "i"
Napíš svoj komentár