Dilemma na tému: Partner na stužkovú, alebo pozvi Maťa, pozvi Maťa....

Už asi týždeň do mňa doma hučali, že mám konečne niekoho pozvať na stužkovú, kedže tá je čo nevidieť (tri týždne).

Lenže koho? Padali rôzne nemožné i možné mená a nakoniec moja milá sestra zahlásila chlapca, ktorý sa mi niekedy neskutočne páčil (a asi do tohto momentu aj páčil) a párkrát sme spolu aj boli. Podotýkam párkrát, ale kedže on je poriadna stará Blažková i tí, čo nás nevideli vedeli všetky detaily. Mala som nehorázne malú dušičku, či ho pozvať alebo nie.

Najlepšia kamoška vravela, neblázni a všetci okolo, načo čakáš? A ja som taký vul(netuším kde je na klávesnici u s bodkou), že som počúvla stádo. SO skretnutými prstami a srdcom v krku som sa odhodlala na osudné slová a háadajte, čo potom prišlo?

Chvíľka napätia...

Ešte jedna chvíľka napätia...

Áno, gratulujem. Tušili ste správne. Ten môj (ako si sám povedal) veeľmi dobrý kamarát povedal nie. ALe take nie, ktoré by zaskočilo aj toho najväčšieho flegmatika. Ty kokos, asi som nikdy nepočula také smiešne výhovorky (no dobre, možno, že aj riaditeľ školy mu môže konkurovať, ale nikto iný). Ešte aj teraz som v šoku. A budem ešte vo väčšom, keď výjdem zajtra von a bude to vedieť celé mesto (teraz nepreháňam, naše mesto je také mini, že to bude vedieť každá živá duša).

Zaklincoval to vetou, nehnevaj sa... Vôbec sa nehnevám. Ja som sklamaná. Sklamal ma raz, druhýkrát, vlastne už x-krát a teraz tiež. Myslím, že pouvažujem nad slovom kamarátsvo v tomto prípade.

Kypím ako vriaca voda, ale zároveň sa mi uľavilo. Moja hlava sa vydenzifikovala od neho. Takéto sklamanie je niekedy dobrým liekom ako zabudnúť. Možno to bol spôsob, ktorým mi Boh chcel niečo povedať.

 Denník

3 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu