Nenavidela som, ked sa ku mne spraval arogantne alebo ked si ma vobec nevsimal. Vlastne vsetko, co sa posledny rok tykalo jeho na mna posobilo depresivne a smutne. Zeleny kvietok, preco mi nenapise? Stoji vedla mna, preco nepovie nieco mile? Usmieva sa, preco neurobi to, na co cakam? Kam som sla, videla som jeho. Kde som bola, myslela som nanho. Vlastne dodnes nechapem preco. Bala som sa, ze ho stratim a pritom mi nikdy nepatril. Zvlastne aky som mala k vsetkemu postoj a vlastne ani teraz si nie som vsetkym ista. Bola som rada, ze napriek tomu, co sa zomlelo sme ostali kamarati, ale v kutiku duse smutila, ze to nebolo aj nieco viac. Jeho nerozhodnost ubila vsetko, co mohlo byt, bolo. Ubila mna.
Som daleko od neho, daleko od domova, daleko od vsetkeho co mi ho moze pripominat. Mam pocit, ako keby som bola v inom svete. Vsetko vnimam intenzivne. Mozno to bude prave tym, ze nie je iste, ci sa sem este niekedy vratim. Predsa je to tu krasne. Ludia, priroda, mesto, vsetko co sa mi v tejto chvili deje. Musim tomu hore, ktory ma pozoruje, len podakovat, narodila som sa asi pod velmi stastnou hviezdou. Plne si uvedomujem, ze je cas vazit si to, co je prave teraz a nezatazovat sa tym co bolo, co bude. Zit tym co je.
Yesterday is history. Tomorrow is a mystery. And today? Today is a gift. That's why we call it the present.
Jedina vec, ktora ma este v tejto chvili trapi... Budem mat tieto iste myslienky ked sa vratim a budem stat v jeho blizkosti? Ano, dobre, dobre, viem. The present. To je to, na com zalezi momentalne najviac...
P.S: Ak to bude niekto citat, ospravedlnujem sa za nedostatok diakritiky (vlastne za jej nepritomnost), moja klavesnica mi to nechcela povolit.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
petronellka
28. 7.júla 2008 10:08
joj musis to mat ale zlozite ...
2
ach jaj..musis to mat tazke.. chalan je potom riadny magor .. uz len ako zabudnut.. neboj..to bude dobre..
Napíš svoj komentár