On bol zbabelec (dpc a ja som si myslela, že ma vôbec nechce)

Ani neviem, čo má tento blog presne vyjadrovať. Potrebujem, len niekam inam dostať všetko, čo by som chcela niekomu povedať. Mám v sebe strašne veľa pocitov, myšlienok a hlavne, mám veľký nerv! Na seba.


Mám debilnú povahu. Nedokážem svoje myšlienky vyjadriť pred nikým. Áno, takto v anonymite to ide fajn, ale pred upreným pohľadom nejakej osoby nemôžem. Aj keď je toho vo mne už strašne veľa, začnem, trošku rozprávam a prestanem... A to ľudí irituje najviac. Nedokončené záležitosti. Mňa taktiež. Lenže moje osobné myšlienky? Ja to vníma ako niečo slabošské. Odhaľovať svoje pocity okato. Chcela by som, aby ma ostatní chápali, ale ja sa im neotvorím. Niekedy mám pocit, že moje srdce má z toho mlčania na sebe samu dieru.


Včera mi kamarát povedal, že chlapec, ktorý sa mi strašne páči a ešte ho mám strašne rada, sa na mňa po dvoch jednovečerných pekných chvíľach (aspoň pre mňa) vykašľal iba preto, že sa bál, čo by bolo ďalej. Ja som z toho všetkého povedala všetko, čo som mala na jazyku, povedala som mu všetky moje pocity a on mi na to povedal, že sa mám naňho vysrať, lebo citujem: Pamätaš si, čo som hovoril o Maťovi? Dzigaj naňho. On ani žiadnu ženskú teraz nechce. Strašne ho najebala tá posledná.


Na jednej strane mi spadol jeden veľký kameň zo srdca, no na tej druhej, vie presne čo sa odohráva v mojom vnútri a to ma štve asi najviac. Nadchla som sa pre niečo, čo ani nemá zmysel už viac rozoberať a v tej eufórií som vypustila zo seba von to, čo som si vždy tak pevne strážila vo vnútri...


Je asi komické, čo ma na celej tej situácii štve najviac. Ale tá (možno pre niekoho podstatnejšia) časť je pre mňa bezpredmetná. Stačí mi povedať jedno, neznášam zbabelcov. Maťo sa tak zachoval, nepovedal mi k tomu všetkému ani jediné slovko. Všetko som sa dozvedela od iných. A k tomu všetkému, nevedomky, ale vzal mi aj moje, niekedy tak pevne stražené pocity...


P.S.: Je mi prd platné, že som podľa neho super baba.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu