Pochybila som, odpusť

Morská soľ steká sama,
prepáč, nechcela som to tak,
veľmi dobre vieš, že ťa mám rada,
môj život naberá čudný spád.


Chýbajú mi chvíľky s tebou,
všetko sa zmenilo,
život prešiel zmenou
a teba to ranilo.


Bolo toho tak veľa,
ja som to zahodila,
no napriek tomu si skvelá
a svoj postoj si nezmenila.


Smiech cez slzy a slzy cez smiech,
pamätaš tie chvíle,
keď piatky doma boli hriech
a rozhovory správne divé?


Odpusť, že som si zvykla na niečo iné,
odpusť, že som bola taký egoista.
Teraz by som mala spraviť niečo milé.
Rozmýšľam, či to chcem opäť späť,
no nie som si istá.


Začalo to jednou vetou,
snažila som sa na ňu zabudnúť.
Zmenila som sa ja, zmenila si sa ty,
odišla si na takú dobu preč
a musela som sama byť.


Nové zážitky, nová spoločnosť,
ukázali mi inú stránku zábavy.
Viem, že je toho dosť,
no prepáč, upevnili sa iné vzťahy.


Sme však vinné obe,
no teba to zasiahlo viac,
vždy tu budem pre teba,
s tým môžeš počítať,
veď stále znamenáš pre mňa veľa,
no dobre vieš,
nebude ako predtým,
nikdy viac...


Všetko sa raz vráti ako bumerang...
Ja som sa nechcela vrátiť vtedy
a ty teraz...

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu