Vzdy som si uvedomovala, ake je krasne mat domov taky, aky ho mam. No teraz si ho vazim 100% viac. Vzdy sa mam kam vratit a vraciam sa s myslienkou, ze idem na miesto, ktore je plne lasky a ludi, ktorym na mne zalezi. Niektorym taketo stastie nebolo dopriane. Hadky rodicov doma, rodiacia zijuci oddelene, matky, ktore striedaju partnerov a trpia tym len deti. To co som si vypocula vcera na mne vo mne zanechalo tendeciu premyslat, prehodnotit moj pohlad na svet. Na moj svet.
Netrapit sa tymi zbytocnymi malickostami, pretoze to nie su ozajstne problemy. Hoci ja ich za ne povazujem, pretoze sa nepotrebujem trapit niecim inym. Hoci som sa nikdy nestazovala inym osobam, ale citim sa vinna za myslienky, ktore som vzdy mala v hlave, nepodstatne veci v tomto podstatnom svete.
Clovek musi vela vidiet, vela zazit, aby si zacal skutocne uvedomovat co ma a bol za to vdacny. Neviem, cim som si to zasluzila, ale Ten hore je ku mne velmi zhovievavy. Vdaka Mu za vsetko, co mi kazdy den dava.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár