Včera som dovŕšila 19 (som hrdá na to, že slavím narodeniny spolu s rusnackým silvestrom, o polnoci som každý rok sledujem aj ohňostroj) a jasnééé, ďakujem vám veľmi pekne za všetky komentárové blahoželania, nesmierne si ich cením... Dokonale som si naplánovala svoje včerajšie narodeniny (voči tomu ani výhrady nemám), ale chcela som si dnes darovať aj vlastný darček a opäť zas prispieť svojou krvou, lenže plány mi prekazilo kvapkanie z nosa, škrábanie hrdla.

Neštvalo by ma to, ak by som celý víkend behala po vonku. Ale ja som svôj posledný víkend ako 18 ročná strávila doma pri knihách. Ja viem, stávajú sa horšie veci, oooveľa horšie. Ale keď som si v sobotu v noci uvedomila túto skutočnosť prišlo mi to zvláštne. Veď nedávno som slávila prekročenie hranice dospelosti a teraz?

Je to fakt, čo mi opakuje mamina. Do osemnástky dospievaš, po nej sa už stárne. Možno je to trošku prehnané, ale je to tak. Čím som staršia, tým mi čas rýchlejšie letí. Ani si nestihnem uvedomiť a už je tu koniec týždňa, mesiaca, roka...

Viem, že tento posledný rok ako tínedžer chcem žiť naplno. (Som si istá, že ja s mojou povahou sa budem cítiť ako tínedžer ešte veľmi dlho, ale už ma nebude ospravedlňovať vek

Jedna krásna etapa je pomaly za mnou. Dúfam, že ďalšia bude taktiež taká krásna...

 Blog
Komentuj
 fotka
takzvany  14. 1. 2009 18:17
omyl. už môže byť len horšie
Napíš svoj komentár