Viete veľakrát som už premýšľala nad tým všetkým čo bolo, mohlo byť a nebolo a konečne som si to nedávno dala do poriadku. Po tej dobe od kedy som bez neho sa už toho veľa zomlelo, ale vždy som sa niekde v kútiku duše nemohla odpútať. Keď som konečne pochopila, že nemá zmysel sa na tieto otázky pýtať a zbytočne sa nimi mučiť jeho osvietilo.

Zo začiatku mi to lichotilo, vraciala som sa späť a myslela si, že je to fajn. Až kým sme sa opäť nezačali stretávať a ja som pochopila, že nechcem strácať čas s niekym, kto ma zradil. Nedôvera sa nedá len tak preklenúť. A ja? Nikdy by som si nepomyslela, že bude mi trápne, keď s ním budem medzi ľuďmi. Nemôžem si pomôcť, ale je to tak.

Myslela som si, že opäť sa so mnou zahráva ako to mal vo zvyku. No tuším, že ozaj sa zmenil ako to vravel. Ja som sa odpútala a on to chcel všetko späť. Ja som chcela skúsiť medzi nami kamarátsvo a on to vnímal ako nádej. Neznášam, keď niekomu beriem ilúzie a ešte k tomu do nového roku.

 Blog
Komentuj
 fotka
danusska244  2. 1. 2009 14:17
ale nemoze si on za tie zmarene iluzie sam...?podla mna by si sa nemala stvat kvoli tomu
 fotka
tysha  2. 1. 2009 15:25
Toto je aj môj problém, nedokážem sa odpútať a stále riešim ´´čo ak..´´. Neznášam ten pocit, keď neviem ako ďalej a stojím na mieste.
 fotka
kat  2. 1. 2009 15:27
neviem ci by som sa dokazala po rozchode s niekym kamaratit :/
Napíš svoj komentár