Nalieva si pohár vína,
pomaly ho vyprazdňuje do seba.
Okolie vníma zreteľne, vidí jeho,
vidí ho s ňou,
potláča to čo cíti.
Unavená, nabudená, oslavuje úspech,
nalieva tretí pohár,
nevníma rýchlosť akou pije.
prichádza za ním,
rozpráva hlúposti, čo dávajú zmysel iba jej.
Posmelená, opitá, oslávila úspech,
dopíja niekoľký pohár.
Nevníma okolie, vníma jeho.
"Mám ťa rada, viem čo robím, viem."
Dotýka sa jeho pier.
Hodina, dve, tri.
Je s ním.
Je to teraz a možno nikdy viac.
Bolo to vtedy a nikdy viac.
Nežnosť, vznešenosť, hlúposti.
Cíti čo cíti,
on to cíti inak.
Cíti čo cítila
a stále to nie je inak.
Lúčenie, nežnosť, bozky.
Ráno, koniec, mal povedať stoj!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
jacques
15. 11.novembra 2009 16:45
Ach jaj...
Napíš svoj komentár